Ľudstvo sa chystá dopraviť na Mars prvých astronautov, podľa niektorých ešte do konca tohto desaťročia. Či je čosi také reálne, zatiaľ ostáva nezodpovedanou otázkou, avšak vedci už dlhšiu dobu naplno pracujú na zabezpečení všetkých potrebných zariadení pre budúcich kolonistov – či už v podobe robotov alebo ľudí.

Jednou z najdôležitejších technológií pri dlhodobom výskume alebo kolonizácii iných vesmírnych telies je ISRU, teda využitie lokálne dostupných surovín. Tentoraz vedci prišli na to, ako na Marse vyprodukovať železo len pomocou základných ingrediencií a špeciálneho zariadenia, informuje Universe Today.

Chcú mestá na Marse

Cieľom austrálskych vedcov je v tomto prípade napomôcť budúcim marťanským mestám ľahšie sa osamostatniť a využívať materiály, ktoré sú na Marse dostupné. Transport komodít zo Zeme na Mars je totiž extrémne drahý a aj v prípade využitia opakovateľne použiteľných megarakiet, ako je napríklad Starship, ich čaká komplikovaná a zdĺhavá cesta.

V špeciálnom zariadení chcú vedci skombinovať marťanskú hlinu, oxid uhoľnatý (CO) a koncentrované slnečné lúče. CO je pritom dostupným vedľajším produktom procesu, pomocou ktorého chce ľudstvo extrahovať z atmosféry Marsu kyslík. Táto metóda je navyše odskúšaná najnovším roverom Perseverance, ktorý so sebou dopravil zariadenie MOXIE, píše Phys.org. To už vyrobilo niekoľko gramov kyslíka.

NASA / JPL-Caltech

Tím vedcov navrhol prístroj podobný MOXIE, ktorý by takisto vyrábal kyslík a popri tom aj železnú zliatinu s možnosťou ďalšieho priemyselného a konštrukčného využitia v kolónii, vysvetľujú vo svojej štúdii. Dôležité je vytvoriť takú metódu, ktorá nepotrebuje žiadne látky zo Zeme pre spustenie alebo podporu chemickej reakcie.

Ekonomicky dôležitá

Táto metóda je dôležitá pre prípad, že sa ľudstvo pokúsi postaviť na Marse väčšie štruktúry, ako napríklad kolónie, čerpacie stanice pre rakety alebo väčšie satelity pre tieto rakety. Mars ale nie je jedinou planétou, kde sa vedci chystajú využiť lokálne dostupné materiály a ako prvý v tomto smere pomôže Mesiac, ku ktorému sa chystajú astronauti lunárneho programu Artemis.

Vizualizácia fabriky, kde bude prebiehať výroba kyslíku (zdroj: ESA)

Okrem kyslíka obsahuje lunárny prach aj kovy ako železo, hliník či titán, ktoré nájdu svoje využitie pri 3D tlačení konštrukčných materiálov priamo v kolónii. Základňa s takýmito možnosťami sa stáva čiastočne sebestačná a rapídne klesajú náklady na jej udržanie, keďže nie sú nutné časté zásobovacie lety zo Zeme.

Všetky podobné technológie sú kľúčové aj pre Elon Muska a jeho spoločnosť SpaceX, ktorá chce dostať na povrch Marsu milión ľudí ešte do roku 2050. Tento plán znie prehnane šialene aj pri kapacite 100 pasažierov, ktorá však platí len pri kratších letoch. Ako sa s touto výzvou popasuje logistika a technika SpaceX ukážu najbližšie roky.