Všetko vo vesmíre raz zomrie, dokonca aj tie najväčšie a najjasnejšie hviezdy. V skutočnosti tie najväčšie hviezdy vo vesmíre zomrú skôr, ako tie menšie. Veľké hviezdy totiž žijú iba pár miliónov rokov, kým nespotrebujú všetko „palivo“  a neprejdú do supernovy, píše portál Science Alert.

Mŕtve hviezdy

Ak hviezda presahuje 8-násobok hmotnosti Slnka zrúti sa po supernove do neutrónovej hviezdy, ktorá má priemer len niekoľko desiatok kilometrov, ale môže vážiť až 2,3-násobok hmotnosti Slnka.

V prípade, že hviezda presahuje 25-násobok hmotnosti Slnka, po supernove dôjde ku gravitačnému kolapsu, ktorý pokračuje až pokým nevznikne tak husté jadro, že z neho nedokáže uniknúť ani svetlo. Inak povedané, vznikne čierna diera, píše portál Phys.

NASA and the Night Sky Network

Vedcom v novej štúdii publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society pod vedením Davida Sweeneya z Inštitútu pre astronómiu v Sydney vytvorili prvú mapu „galaktického pohrebiska“. Presnejšie, vedci v rámci štúdie vytvorili prvú komplexnú mapu dnes už mŕtvych masívnych hviezd, ktoré sa zrútili do čiernych dier a neutrónových hviezd.

Na prekvapenie všetkých sa ukázalo, že tento hviezdy cintorín vykazuje výrazne odlišné rozloženie a štruktúru, ako viditeľné hviezdy v galaxii. Štruktúra je podľa meraní až trikrát vyššia, ako disk viditeľných hviezd v galaxii.

Okrem toho, až tretina mŕtvych hviezd je vyvrhnutá von z Mliečnej dráhy. Podľa vedcov tam boli vyvrhnuté výbuchom supernovy, ktorá ich vytvorila, a preto boli až doposiaľ ukryté pred zrakom astronómov. Vedci ich však teraz dokázali objaviť vďaka simuláciám životného cyklu starodávnych hviezd.

„Najstaršie neutrónové hviezdy a čierne diery vznikli, keď bola galaxia omnoho mladšia a inak tvarovaná ako dnes. Podliehala zložitým zmenám trvajúcim miliardy rokov. Hlavnou úlohou bolo modelovať všetky potrebné zmeny, aby sme našli pozostatky hviezd,“ uvádza hlavný autor štúdie.

Mliečna dráha sa nám „vyparuje“ pred očami

Vedci sa v podstate pozreli na rozloženie hviezd v našej galaxii a následne simulovali, ako mohli byť hviezdne pozostatky vychyľované alebo ťahané hviezdnymi interakciami.

University of Sydney

Vzhľadom na to, že značná časť mŕtvych hviezd opustila našu galaxiu, vedci uvádzajú, že Mliečna dráha stráca svoju hmotu.

„Bol to trochu šok. Každý deň pracujem so snímkami viditeľnej časti galaxii, ktorú dnes poznáme a očakával som, že galaktický cintorín bude len mierne odlišnými. Nečakal som tak radikálnu zmenu,“ uvádza spoluautor práce Sanjib Sharma.

Za zmienku stojí aj fakt, že tieto pozostatky hviezd sú pomerne rovnomerne rozložené po celej Mliečnej dráhe, takže najbližší pozostatok by sa mal od Zeme nachádzať iba 65 svetelných rokov.

Mapa rozloženia mŕtvych hviezd. University of Sydney

Vo výsledku štúdia poskytla jedinečný pohľad na galaktický cintorín, teda na všetky miesta, kde sa nachádzajú dávno mŕtve hviezdy. Na prekvapenie všetkých mapa odhalila, že Mliečna dráha prichádza neustále o svoju hmotu, keď sú tieto mŕtve hviezdy vplyvom supernov a hviezdnych interakcií „vykopávané“ von.

Výsledkom je prvá komplexná mapa distribúcie mŕtvych hviezd, ktoré tvorili pôvodnú štruktúru našej galaxie. Vedci tvrdia, že najzaujímavejšia časť ich výskumu je stále pred nimi – objavovanie týchto hviezdnych „duchov“.

Čítajte viac z kategórie: Novinky