Koncom roka 2019 sa astronómom podarilo detegovať svetlo prichádzajúce z veľmi pozoruhodnej, ale deštruktívnej udalosti. Svetlo z tejto vesmírnej drámy k nám putovalo celých 215 miliónov rokov zo špirálovej galaxie Eridanus a vedcom z Kalifornskej univerzity v Berkeley  sa podarilo odhaliť ďalšie tajomstvá toho, ako presne čierna diera zhltla príliš odvážnu hviezdu. Na tému upozornil portál IFLScience.

Špagetizácia hviezdy

Ako sme ťa informovali v samostatnom článku, išlo konkrétne o svetlo z udalosti s označením AT2019qiz. Pri tejto udalosti bola hviezda o hmotnosti Slnka natoľko „drzá“, že sa odvážila priblížiť k až miliónkrát hmotnejšej čiernej diere, ktorá z nej odsala polovicu hmotnosti.

Svetlo z AT2019qiz bolo možné sledovať po dobu šiestich mesiacov, počas ktorých došlo k jeho postupnému narastaniu a neskôr nevyhnutnému slabnutiu.

Ako ďalej píše portál UniverseToday, vzhľadom na to, že táto udalosť bola sprevádzaná jasným zábleskom svetla, najnovšie sa ju astronómovia pokúsili študovať v polarizovanom svetle, čo im poskytlo ďalšie cenné informácie o tejto udalosti.

Pre upresnenie, AT2019qiz je udalosť nazývaná tiež TDE (tidal disruption event) čo je astronomický jav, ku ktorému dôjde, keď sa hviezda priblíži dostatočne blízko k supermasívnej čiernej diere a tá ju pohltí. Extrémne silný gravitačný ťah čiernej diery hviezdu doslova roztriešti na dlhé tenké „vlákna“ materiálu, pričom proces, pri ktorom dôjde k takémuto veľkému natiahnutiu telesa prostredníctvom silnej gravitácie sa nazýva špagetizácia.

V tomto prípade analýza najbližšej „špagetizácie“ hviezdy v polarizovanom svetle pomohla lepšie pochopiť, čo sa s hviezdou stalo, čo je vo väčšine prípadov úplne nemysliteľné. Všetky podrobnosti odborníci zverejnili v štúdii publikovanej v periodiku Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.

Čo sa deje s hviezdou po jej rozdrvení?

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe univerzity, najväčším prekvapením bolo zistenie, že pri tejto udalosti neskončila všetka hmota hviezdy v čiernej diere, ale značná časť materiálu bola doslova odfúknutá hviezdnym vetrom. To spôsobilo vznik masívneho oblaku plného hviezdneho materiálu.

Pozoruhodným je aj zistenie, že tento oblak nie je excentrický, prípadne asymetrický, ale má skôr sférický tvar.

Pozorované polarizované svetlo pritom vychádzalo z povrchu tohto sférického oblaku s polomerom zhruba 100 AU (100-krát ďalej, ako je Zem od Slnka), pričom skôr pozorované optické svetlo k nám prišlo z oblasti horúceho plynu o veľkosti zhruba 30 AU (pozn. redakcie: zrejme sa tým myslí akrečny disk čiernej diery).

Jednoducho povedané, vedcom sa vôbec po prvýkrát podarilo sledovať proces špagetizácie hviezdy v takých detailoch, že dokázali vyvodiť presný tvar oblaku (plynného materiálu z hviezdy) obklopujúceho čiernu dieru.

Sférický tvar oblaku tiež vysvetľuje, prečo sme v roku 2019 pri tejto udalosti nedokázali zaznamenať röntgenové emisie z akrečneho disku čiernej diery. Boli totiž opakovane rozptýlené a natiahli sa na ultrafialové, prípadne optické vlnové dĺžky.

Štúdia v konečnom dôsledku pomohla objasniť nielen to, čo sa deje s hviezdnym materiálom pri špagetizácii, ale poskytla bezprecedentné údaje o rozložení hmoty, a teda tom, aký tvar má oblak obklopujúci čiernu dieru.