Ľudia na ňu nebudú mať peniaze. Po celom svete mizne voda, najhoršie sú na tom mestá

Rast miest patrí medzi najvýraznejšie demografické trendy súčasnosti. Zároveň však ide o jav, ktorý čoraz častejšie naráža na limity prírodných zdrojov. Jedným z najkritickejších je voda.

Klimatická zmena spôsobuje čoraz nepredvídateľnejšie zrážky, dlhšie obdobia sucha a rastúci tlak na zásoby pitnej vody. Nový výskum  publikovaný v časopise Earth’s Future pritom naznačuje, že budúcnosť veľkých miest môže výrazne závisieť od rozhodnutí, ktoré samosprávy prijmú ešte predtým, než sa kríza naplno prejaví.

Vedci sa v najnovšej štúdii zamerali na indické mesto Pune, ktoré patrí medzi najrýchlejšie rastúce urbanistické centrá v krajine. Analýza upozorňuje, že ak sa súčasný systém hospodárenia s vodou nezmení, mesto môže už do polovice storočia čeliť vážnym nedostatkom vody. Výskumníci však zároveň zdôrazňujú, že správne nastavené politiky dokážu hroziacu krízu výrazne zmierniť.

Podľa odhadov by populácia mesta mohla do roku 2050 narásť až na približne 11 miliónov obyvateľov. Takýto demografický rast nevyhnutne zvýši spotrebu vody v domácnostiach, priemysle aj službách. Situáciu navyše komplikuje klimatická zmena, ktorá v regióne pravdepodobne prinesie menej predvídateľné monzúnové zrážky a častejšie suchá.

Ak by mesto pokračovalo v dnešnom spôsobe hospodárenia s vodou, zásobné nádrže by počas dlhých období sucha mohli výrazne poklesnúť a zásoby podzemnej vody by sa začali rýchlo vyčerpávať. Najväčší dopad by pritom niesli nízkopríjmové domácnosti.

Modely naznačujú, že niektoré rodiny by mohli minúť takmer pätinu svojho príjmu na vodu, pričom by stále dostávali iba zlomok množstva potrebného pre základné hygienické a zdravotné potreby.

Problém je ešte výraznejší v neformálnych osadách. Viac ako milión obyvateľov v meste totiž nemá prístup k vodovodnej sieti a spolieha sa na alternatívne zdroje. Situáciu zhoršuje aj vysoká spotreba vody v poľnohospodárstve v okolí mesta, kde farmári zavlažujú náročné plodiny, ako je napríklad cukrová trstina.

Unsplash (Úprava redakcie)

Mnohé mestá už zažili vodnú krízu

Pune pritom nie je ojedinelým prípadom. Od roku 2000 zažilo extrémne sucho viac než 80 veľkých miest po celom svete. Medzi najznámejšie príklady patria Cape Town, São Paulo či Chennai, ktoré sa v minulosti ocitli na pokraji úplného vyčerpania zásob vody.

Vedci zároveň upozorňujú, že ide o trend, ktorý sa bude v nasledujúcich desaťročiach zhoršovať. Do roku 2050 by totiž nedostatku vody mohlo čeliť až 30 až 50 percent obyvateľov mestských oblastí na svete. Významná časť z nich bude žiť práve v Indii.

Aby vedci dokázali lepšie pochopiť budúcnosť zásobovania vodou v Pune, zhromaždili rozsiahle množstvo dát o spotrebe vody, raste populácie, poľnohospodárstve aj klimatických podmienkach. Na základe týchto údajov vytvorili komplexné počítačové modely, ktoré simulovali rôzne scenáre vývoja. Do modelov zahrnuli klimatické zmeny, ekonomické rozhodnutia aj správanie obyvateľov.

Pexels

Riešenie môže prísť aj z polí

Výsledky ukázali, že jednotlivé opatrenia – napríklad oprava netesných potrubí, znižovanie nelegálnych odberov vody, vyššie ceny pre veľkých spotrebiteľov alebo regulácia čerpania podzemnej vody – síce pomáhajú, no samy o sebe nestačia. Najväčší efekt prináša kombinácia viacerých opatrení.

Jedným z najzaujímavejších návrhov je spolupráca medzi mestom a farmármi. Modely totiž naznačujú, že poľnohospodári by mohli časť svojej zavlažovacej vody predávať mestským domácnostiam prostredníctvom regulovaného systému. Voda by sa do mesta dopravovala cisternovými vozidlami, pričom celý proces by podliehal prísnym pravidlám.

Takýto model by priniesol výhody obom stranám. Farmári by získali nový zdroj príjmu a mestské domácnosti by mali prístup k lacnejšej a stabilnejšej vode. Podľa výpočtov by sa náklady nízkopríjmových domácností na vodu mohli znížiť z približne 18 percent príjmu na iba štyri percentá.

Gemini

Zaujímavé je, že výrazné zlepšenie dostupnosti vody by si nevyžadovalo dramatické zvýšenie celkových zásob. Kombinácia viacerých opatrení by dokázala zabezpečiť minimálne 40 litrov vody denne pre každého obyvateľa, pričom by bolo potrebné zvýšiť celkovú dodávku len približne o jedno percento.

Mesto už pritom začalo prijímať prvé kroky. Miestne úrady schválili plán na presmerovanie vody z veľkej priehrady, ktorá dnes zásobuje Mumbai. Postupne sa zavádzajú aj vodomery v domácnostiach a úrady začali regulovať cisternové vozidlá, ktoré privážajú vodu z vidieckych oblastí.

Výskumníci veria, že podobný analytický rámec by mohli využiť aj ďalšie rýchlo rastúce mestá globálneho juhu. Kombinácia vedeckých dát, klimatických modelov a premyslenej politiky totiž môže výrazne znížiť riziko, že sa milióny obyvateľov v budúcnosti ocitnú bez prístupu k základnému zdroju života.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia