Už od počiatku vesmírneho prieskumu sa ľudstvo snaží niekde v diaľke zahliadnuť prítomnosť inteligentného života. Zamyslel si sa ale nad tým, či potencionálni mimozemskí astronómovia dokážu vidieť našu planétu?

Ak si si túto otázku doposiaľ nepoložil, nelám si s tým hlavu. Najnovšie to za teba urobila skupina vedcov z Inštitútu Carla Sagana spadajúceho pod Cornell University. Na tému upozornil populárny vedecký portál Sciencealert  a britský denník TheGuardian.

Preskúmali viac než 1700 hviezdnych systémov

V novom výskume publikovanom v žurnále Nature, vedci vypracovali užší zoznam blízkych hviezdnych systémov, z ktorých by zvedaví mimozemšťania dokázali spozorovať život na našej planéte.

Presnejšie astronómovia na čele s hlavnou autorkou štúdie Lisou Kalteneggerovou identifikovali 2034 hviezdnych systémov nachádzajúcich sa vo vzdialenosti 326 svetelných rokov, ktoré by našu planétu mohli detegovať.

Dáta potrebné na výskum boli zabezpečené dobre známym vesmírnym observatóriom Gaia, ktoré popri vytváraní 3D mapy najbližšieho galaktického okolia stihlo zohrať dôležitú rolu aj pri meraní spomaľovania rotácie galaktickej priečky.

Christine Daniloff/MIT, Julien de Wit

Objavovanie exoplanét

Pri pátraní po cudzích svetoch sa aktuálne využívajú najmä dve metódy – metóda tranzitov a metóda radiálnych rýchlostí. Prvá je považovaná za ďaleko najproduktívnejšiu metódu objavovania exoplanét. Samotná metóda sa zakladá na dlhodobom pozorovaní hviezdy, pred ktorou prechádza planéta, a ktorá spôsobí nepatrné zníženiu jej jasu.

Tento proces je jeden zo spôsobov, ako odhaliť existenciu exoplanét, odhadnúť jej veľkosť a určiť zloženie atmosféry. Len pre zaujímavosť, ak by mimozemské civilizácie znečisťovali svoju atmosféru tak ako my, pravdepodobne by sme to touto metódou dokázali zaregistrovať.

Keďže lepšie a produktívnejšie metódy v súčasnosti nemáme, autori štúdie sa zamerali na hviezdne systémy, z ktorých by pozorovatelia dokázali sledovať Zem ako tranzitujúcu exoplanétu.

Metóda tranzitov. NASA Ames

Odkiaľ na nás môžu hľadieť zvedavé mimozemské oči?

Ako sme už spomínali vyššie, experti identifikovali celkovo 2034 hviezdnych systémov. Aby sme však boli úplne presní, je potrebné uviesť, že z tohto množstva nás mohlo za posledných 5000 rokov pozorovať „iba“ 1715. Zvyšných 319 nás bude môcť objaviť tranzitnou metódou v najbližších 5000 rokoch.

NASA/JPL-Caltech

Spomedzi týchto všetkých hviezdnych systémov je existencia planét potvrdená pri siedmych z nich, pričom niektoré dokonca disponujú planétami v obývateľnej zóne. Medzi tie najznámejšie patrí jednoznačne Ross 128, čo je červený trpaslík nachádzajúci sa v súhvezdí Panny vo vzdialenosti 11 svetelných rokov.  Hviezdu obieha planéta približne 2-krát väčšia ako Zem, z ktorej nás mimozemšťania mohli pozorovať viac než 2000 rokov. To však platí pre minulé pozorovania, astronómovia z tejto planéty o možnosť pozorovať tranzit Zeme prišli už pred 900 rokmi.

Ďalším adeptom je 45 svetelných rokov vzdialený hviezdny systém Trappist-1, ktorý je domov až minimálne siedmych planét. Z nich štyri sa nachádzajú v obývateľnej zóne, avšak ich potencionálni obyvatelia nebudú môcť zahliadnuť našu planétu najbližších 1642 rokov. Po uplynutí tejto doby však bude Zem pre tieto planéty viditeľná až 2371 rokov.

Nakoniec tu je ešte Teegardenova hviezda vzdialená 12,5 svetelných rokov, ktorá sa do najlepšej pozície na sledovanie tranzitu Zeme dostane o 29 rokov, pričom v tejto pozícii zostane ďalších 410 rokov.

Okrem toho, vedci skúmali aj koľko hviezdnych systémov by dokázalo pozorovať „technosignatúry“ (pozn redakcie: „technosignatures“ – technologické stopy potvrdzujúce prítomnosť minulého alebo súčasného mimozemského života). Keďže rádiové signály sme do vesmíru začali vysielať približne pred 100 rokmi, odborníci sa zamerali na hviezdne systémy v okruhu približne 100 svetelných rokov a zistili, že v regióne s týmto polomerom sa nachádza 75 hviezdnych systémov.

Výskum naznačil, že tranzitnou metódou nás v okruhu 326 svetelných rokov dokáže pozorovať len žalostne málo hviezdnych systémov, čo samo o sebe hovorí o nedostatkoch tejto našej najproduktívnejšej metódy objavovania exoplanét.