Zhruba za 5 miliárd rokov naše Slnko opustí hlavnú postupnosť a premení sa na červeného obra, ktorý pohltí najbližšie planéty vrátane Zeme a Marsu.

Dovtedy má ľudstvo, za predpokladu, že nedôjde k žiadnej kolízii s masívnym asteroidom alebo k iným nepredvídateľným udalostiam, čas vymyslieť, ako sa zachrániť.

Túlavé planéty sú vesmírne taxíky

Hoci ľudstvo má ešte poriadne veľa času na to, aby niečo vymyslelo, potencionálne mimozemské civilizácie už nemusia alebo nemuseli mať toľko šťastia.

Ak by tieto mimozemské civilizácie pri pátraní po novom domove nechceli stráviť „celú večnosť“ na svojich vesmírnych lodiach, mohli by využiť na cestovanie vesmírom túlavé planéty. Aspoň to tvrdí odborníčka v novej štúdii International Journal of Astrobiology. Na tému upozornili portály ScienceAlert a Phys.

Astronómovia z celého sveta už celé dekády pátrajú po mimozemskom živote a mimozemských civilizáciách. Zatiaľ však všetka snaha vychádza navnivoč. Svoje o tom vedia aj výskumníci z projektu SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence), ktorí sa na pátranie po živote vo vesmíre špecializujú.

I keď projekt SETI zatiaľ nie je pri dosahovaní svojho hlavného cieľa práve úspešný, všetko môže zmeniť nový projekt s názvom SMETI (Search for Migrating Extraterrestrial Intelligence). Ten, ako už názov napovedá, by sa mal podľa autorky novej štúdie zamerať na pátranie po migrujúcich mimozemských civilizáciách, ktoré boli, napríklad z dôvodu ohrozenia, nútené opustiť svoju domovskú planétu.

Navyše, autorka sa domnieva, že mimozemšťania vôbec nemusia vlastniť žiadne špeciálne lode cestujúce rýchlosťou svetla na to, aby unikli zo svojej planéty. Stačí, ak si pri svojej ceste do nového sveta spravia medzizastávku na túlavej planéte, ktorá ich zavezie priamo k ich novému domovu.

Autorka novej štúdie Irina Romanovskaya totiž tvrdí, že môže existovať aspoň malá šanca, že za posledných niekoľko miliárd rokov potulné planéty s mimozemskými civilizáciami na svojom povrchu naozaj putovali našim hviezdnym susedstvom.

„Navrhujem, že mimozemské civilizácie mohli využívať voľne plávajúce planéty ako medzihviezdny transport na dosiahnutie, preskúmanie a kolonizáciu planetárnych systémov,“ uvádza Romanovskaya.

Práve z tohto dôvodu by sme sa mali zamerať práve na pátranie po technosignatúrach na voľne plávajúcich svetoch. Podľa autorky štúdie totiž tieto civilizácie po sebe na túlavých planétach mohli zanechať rôzne artefakty a technosignatúry, ktoré by sme s našimi technológiami mohli odhaliť.

Vhodné miesto na cestovanie vesmírom

Hoci tento návrh možno znie trochu šialenie, Romanovskaya uviedla pádne argumenty, prečo by sa mimozemšťania mohli nechať zviesť práve na potulných planétach. V prvom rade, hoci túlavé svety sú vo všeobecnosti tmavé, chladné a nehostinné planéty, ponúkajú niekoľko výhod.

Tak napríklad, túlavé planéty predstavujú miesta s konštantnou povrchovou gravitáciu, môžu poskytovať podpovrchový oceán plný vody, ale hlavne môžu mimozemské civilizácie pod povrchom, alebo na dne podpovrchových oceánov vytvárať obydlia, pričom vrstvy materiálu alebo vody nad nimi ich ochránia pred nebezpečným kozmickým žiarením.

Mimozemské civilizácie by takéto planéty teda využili ako taxík, ktorý by ich zviezol k blízkym planetárnym systémom vhodnejším na život. Tam by mohli presadnúť na vybrané objekty podobné objektom či planétam nachádzajúcim sa v Oortovom mračne, ktorými by sa zviezli priamo do vnútra planetárneho systému, kde by obsadili a kolonizovali vybranú planétu.

Vzhľadom na to, že podľa predchádzajúcich výskumov sa, len v našej galaxii, nachádza až 50 miliárd túlavých planét, tento scenár nie je vôbec nereálny.

Pozor na zlú interpretáciu signálov

Ako sme spomínali, na potulných planétach, ktoré pre mimozemské civilizácie slúžili ako prechodný domov, by sa mohli nachádzať rôzne artefakty, technologické podpisy, prípadne rôzne znaky teraformovania planéty. Tie by po sebe zanechali špecifické elektromagnetické emisie, ktoré sme schopní detegovať.

Romanovskaya však upozorňuje, že pri ich detekcii musíme byť nanajvýš obozretní, pretože ak detegujeme určité technosignatúry bez toho, aby sme objavili túlajúcu planétu, mohli by sme ich zle interpretovať.

Príkladom môže byť známy signál WOW! detegovaný 15. augusta 1977. Ide o prerušovaný, úzkopásmový rádiový signál, zaznamenaný v rámci projektu SETI, ktorý bol natoľko silný a jedinečný, že jeden z jeho objaviteľov, Jerry R. Ehman, pripísal na papier k signálu slovo „Wow!“ – práve vďaka tejto poznámke vznikol aj jeho názov. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Tento signál sme zaznamenali iba raz, čo je na signál s takou intenzitou veľmi nezvyčajné. Romanovskaya sa nazdáva, že ak by takýto WOW! signál vyslala mimozemská civilizácia z túlavej planéty, vysvetľovalo by to, prečo sme z tohto miesta už ďalší signál nezaznamenali. Preto by sme sa mali zamerať aj na hľadanie potulných svetov pozdĺž línie detegovaných neobvyklých a potencionálne umelo vytvorených signálov prichádzajúcich z vesmíru.