Azda každému je dnes jasné, že s pribúdajúcim vekom sa kognitívne schopnosti oslabujú, čo môže viesť k problémom s pamäťou a dokonca k vážnym neurodegeneratívnym ochoreniam. Vedci z King’s College London však prišli s prekvapujúcim objavom. Pravidelná konzumácia prebiotík môže výrazne zlepšiť pamäťové schopnosti. Ich štúdia, publikovaná v prestížnom žurnále Nature Communications, prináša nové dôkazy o úzkom prepojení medzi črevným mikrobiómom a mozgovými funkciami. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Rozdiel probiotiká vs. prebiotiká

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, najmä baktérie, ktoré pri konzumácii v primeranom množstve prinášajú telu zdravotné výhody. Nachádzajú sa v fermentovaných potravinách, ako sú jogurty, kefír a kyslá kapusta, alebo sa užívajú ako doplnky stravy.

Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, najmä vláknina, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v čreve. Podporujú ich rast a aktivitu, čím prispievajú k zdraviu črevnej mikroflóry. Prebiotiká sa nachádzajú v potravinách, ako sú cibuľa, cesnak, banány, špargľa a celozrnné obilniny.

Ako prebiotiká ovplyvňujú mozog?

Výskum sa zameral na 36 párov jednovaječných dvojčiat vo veku nad 60 rokov. Tento prístup umožnil vedcom presnejšie odlíšiť vplyv prostredia od genetických faktorov. Každé dvojča v páre bolo náhodne zaradené do jednej z dvoch skupín – prvá skupina dostávala proteínový prášok obohatený o prebiotiká (inulín alebo fruktooligosacharidy, tzv. FOS), zatiaľ čo druhá skupina konzumovala placebo.

Po troch mesiacoch sa ukázalo, že osoby, ktoré užívali prebiotiká, dosiahli lepšie výsledky v testoch pamäte a učenia. Tieto testy sa bežne používajú na skorú diagnostiku Alzheimerovej choroby, čo naznačuje, že prebiotiká môžu pomôcť nielen pri zlepšení pamäti, ale potenciálne aj pri prevencii neurodegeneratívnych ochorení.

Vedci zároveň zistili, že konzumácia prebiotík viedla k zmenám v črevnej mikroflóre. U osôb, ktoré ich užívali, sa zvýšil počet prospešných baktérií, predovšetkým rodu Bifidobacterium. Predošlé štúdie na myšiach naznačujú, že tieto baktérie môžu znižovať kognitívne poruchy tým, že regulujú spojenie medzi črevami a mozgom.

Črevá ako „druhý mozog“

V posledných rokoch sa stále viac odborníkov prikláňa k názoru, že črevný mikrobióm zohráva kľúčovú úlohu v zdraví mozgu. Existuje dokonca teória, že črevá sú „druhým mozgom“, pretože obsahujú obrovské množstvo nervových buniek a komunikujú s centrálnym nervovým systémom.

Pixabay

Aj keď sú výsledky tejto štúdie sľubné, vedci upozorňujú, že prebiotiká zatiaľ nepreukázali významné fyzické benefity, napríklad nebránili úbytku svalovej hmoty u starších osôb. Napriek tomu môže byť pravidelná konzumácia prebiotík jednoduchým a dostupným spôsobom, ako podporiť  zdravie mozgu.

„Tieto rastlinné vlákniny, ktoré sú lacné a dostupné bez predpisu, môžu pomôcť širokému spektru ľudí, najmä v období ekonomickej neistoty. Teraz musíme zistiť, či ich pozitívne účinky pretrvávajú dlhodobo a u väčšieho počtu ľudí,“ uviedla geriatrička Claire Steves z King’s College London.

Výsledky štúdie naznačujú, že strava bohatá na prebiotiká môže byť dôležitým nástrojom v prevencii kognitívneho úpadku. Hoci je potrebný ďalší výskum na potvrdenie dlhodobých účinkov, prebiotiká predstavujú cenovo dostupný a bezpečný spôsob, ako podporiť zdravie mozgu v starobe.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP