Kontroverzná teória nabrala druhý dych. Naše vedomie má korene v kvantovej fyzike

Desaťročia stará a kontroverzná teória naberá druhý dych. Nový výskum naznačil, že kvantové efekty v mozgu by mohli vysvetliť, čo je to vedomie. Na tému upozornil portál Futurism.

Kontroverzná hypotéza

Ako píše portál Techzle, v 90. rokoch minulého storočia fyzik Roger Penrose a anestéziológ Stuart Hameroff vyrukovali s tzv. teóriou „orchestrovanej objektívnej redukcie“, alebo Orch OR.

Pixabay

Orch OR je vysoko kontroverzná hypotéza, ktorá predpokladá, že vedomie vzniká na kvantovej úrovni vo vnútri neurónov, takže nejde o „produkt“ spojenia medzi neurónmi, ako ukazujú konvenčné teórie.

Inak povedané, zatiaľ čo väčšina teórií naznačuje, že vedomie sa objavuje, keď sa zvyšuje zložitosť výpočtov vykonávaných mozgovými neurónmi, Orch OR predpokladá, že vedomie je založené na nevypočítateľných kvantových spracovaniach vykonávaných qubitmi. Tie sú vytvorené kolektívne na bunkových mikrotubuloch.

Mikrotubul alebo mikrotubulus je tubulárny (rúrkovitý) útvar vyskytujúci sa vo všetkých eukaryotických bunkách. Podľa Orch OR sú práve mikrotubuly miestom v mozgu, kde dochádza prostredníctvom malých odchýlok v časopriestore k rozpadu superpozície – základný princíp kvantovej mechaniky, ktorý predpokladá, že fyzikálny systém môže existovať v dvoch stavoch súčasne –, čo vedie k vytvoreniu vedomia.

Hoci Orch OR je skutočne vysoko kontroverzná hypotéza, ktorá si stihla získať mnoho kritikov, niektoré nové štúdie naznačujú, že kúsok pravdy by predsa len v sebe mohla ukrývať.

Čo ukázal experiment?

Dôkazom je nedávny experiment uskutočnený tímom expertov, ktorý viedol Jack Tuszynski z University of Alberta v Kanade. Experiment jasne ukázal, že anestetiká umožňujú mikrotubulom opätovne vyžiariť zachytené svetlo v oveľa kratšom čase, než sa predpokladalo.

Výsledky štúdie boli prezentované tento mesiac na konferencii Science of Consciousnes.

PKS615/Wikimedia

V rámci experimentu si tím odborníkov doslova posvietil modrým svetlom na mikrotubuly a tubulínové proteíny a potom niekoľko minút sledoval, ako svetlo tieto molekuly zachytia. Následne bolo zachytené svetlo opätovne emitované procesom nazývaným „oneskorená luminiscencia“, o ktorej si Tuszynski myslí, že má kvantový pôvod.

Trvalo pár stoviek milisekúnd, kým tubulinové jednotky dokázali vyžiariť polovicu svetla, úplným mirkotubulom to zabralo viac ako sekundu. To podľa výskumníkov korešponduje s časom, ktorý ľudský mozog potrebuje na spracovanie informácií.

Odborníci tento experiment potom zopakovali pričom použili anestetiká na potlačenie oneskorenia luminiscencie, čím skrátili čas na opätovné vyžiarenie zhruba o 20 %. Na základe tohto experimentu sa teraz Tuszynski nazdáva, že ak je mozog na prahu medzi kvantovým a klasickým svetom, aj malé potlačenie oneskorenej luminiscencie by mohlo zastaviť spracovanie informácií v mozgu.

Samozrejme niektorí vedci krotia nadšenie. Ako uvádza kvantový fyzik z Oxfordskej univerzity Vlatko Vedral, „je to zaujímavé, ale toto spojenie s vedomím je beh na dlhú trať“. Je tu totiž stále šanca, že za týmto zvláštnym oneskorením stoja zákony klasickej fyziky a nie tej kvantovej.

Skupina teraz plánuje svoje experimenty, aj pod dohľadom Stuarta Hameroffa, zopakovať na ľuďoch pri pôsobení rôznych anestetík.

Čítajte viac z kategórie: Novinky