V súčasnosti sledujeme obrovský pokrok v oblasti astronómie a výskumu vesmíru. Mimo teleskopu Jamesa Webba sa vo vesmíre nachádza viacero ďalších, či už optických, rádiových, či infračervených teleskopov.

Otázkou však stále zostáva, ako budovať stále lepšie a modernejšie teleskopy a observatóriá, ktoré by nám mohli pomôcť lepšie porozumieť vesmíru.

NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez

V tomto kontexte sa objavil nápad umiestniť teleskopy na povrch Mesiaca. V súčasnosti najaktuálnejšie riešenie ponúkajú vedci v novej štúdii dostupnej na predtlačovom serveri arXiv. V nej predostreli úplne nový koncept teleskopu, ktorý jednoducho pomenovali hyperteleskop, na tému upozorňuje portál ScienceAlert.

Zatiaľ čo rádiové teleskopy na odvrátenej strane Mesiaca, ako je LCRT, sú v súčasnosti najobľúbenejším návrhom, problémom podobných konceptov je ich technická náročnosť. Výstavba takýchto observatórií by bola totiž náročná aj na Zemi, nie to ešte na Mesiaci.

Schéma stavby rádiového teleskopu LCTR na Mesiaci / Zdroj: NASA

Pre lepšiu predstavu, LCTR by mal mať podľa plánu priemer až 1 kilometer a bol by schopný zachytiť vlnové dĺžky a frekvencie, ktoré sa nedajú zastihnúť zo Zeme bez akéhokoľvek pôsobenia ionosféry alebo rádiového šumu obklopujúceho našu planétu. Pokiaľ by sa tento projekt stal realitou, išlo by o najväčší rádioteleskop v našej slnečnej sústave.

Podľa plánov by stavbu teleskopu mali na starosti mesačné rovery, ktoré by roztiahli drôtové pletivo vo vnútri kráteru. Prijímač by mal teleskop umiestnený priamo v jeho strede. Všetko by sa dokonca dalo automatizovať bez akejkoľvek potreby ľudskej posádky. Pochopiteľne však ide o projekt vo veľmi rannom štádiu plánovania a zatiaľ nie je jasné ani to, ktorý mesačný kráter by sa mal na niečo podobné využiť.

Omnoho jednoduchší na výstavbu

Nový koncept hyperteleskopu však prácu podstatne uľahčuje. Namiesto jednej gigantickej paraboly by bol zložený z veľkého množstva malých zrkadiel usporiadaných pozdĺž terénu mesačného krátera. Skupina detektorov tohto teleskopu by potom mohla byť pripojená prostredníctvom káblov podobne tiahnucich sa pozdĺž krátera.

Koncept hyperteleskopu. Schneider & Labeyrie

Tento prístup by výrazne zjednodušil konštrukciu a zároveň by bolo potrebných menej terénnych úprav na umiestnenie zrkadiel. S menšími zrkadlami by stavba bola technicky menej náročná, čo by výrazne skrátilo čas potrebný na implementáciu takéhoto projektu.

Ďalšou verziou tejto myšlienky by bolo umiestniť zrkadlá na jednu stranu krátera a prístrojové vybavenie na druhú. To by umožnilo veľmi veľkú ohniskovú vzdialenosť, no za cenu obmedzeného pozorovacieho rozsahu. Treba však zdôrazniť, že aj táto koncepcia hyperteleskopu je v počiatočnom štádiu a existujú vážne technologické výzvy na realizáciu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky