Klamala Tesla o bezpečnosti? Vlastní ľudia neveria autopilotovi FSD, dáta sú nafúknuté

Kde je pravda o autonómnom riadení od Tesly? Ak pravidelne sleduješ vyhlásenia Elona Muska, pravdepodobne žiješ v tom, že ich Full Self-Driving (FSD) je takmer dokonalý systém, ktorý jazdí desiatkykrát bezpečnejšie než bežný človek. Najnovšia investigatíva agentúry Reuters však prináša tvrdé vytriezvenie a ukazuje, že realita za zatvorenými dverami automobilky je omnoho temnejšia, než sa zdá na prvý pohľad.

Celá táto bublina o neuveriteľnej bezpečnosti splasla po tom, čo novinári vyspovedali deväť bývalých anotátorov dát z Tesly, jedného inžiniera pre autonómne systémy a jedenásť popredných expertov na dopravnú bezpečnosť. Ich svedectvá hovoria jasnou rečou – marketingové vyhlásenia sa zásadne rozchádzajú s tým, čo systém reálne predvádza na cestách počas každodenného testovania.

Ako vyplynulo z najnovších zistení portálu Electrek, jedným z najväčších problémov sú účelovo manipulované štatistiky, ktorými sa Tesla chváli pred akcionármi aj verejnosťou. Podľa nich má byť FSD až desaťkrát bezpečnejšie než ľudský vodič, no v skutočnosti sú tieto čísla umelo nafúknuté minimálne trojnásobne a nezodpovedajú reálnemu porovnaniu.

Ohýbanie reality a trikrát horšie čísla

Elon Musk a ďalší manažéri Tesly opakovane operovali grafikami, podľa ktorých ich autá vykazujú o 85 % menej nehôd. Diabol je však skrytý v detailoch metodiky, ktorú automobilka zvolila. Tesla totiž do svojich štatistík započítavala iba tie nehody, pri ktorých sa aktivovali airbagy. Tieto dáta následne porovnávala s oficiálnymi federálnymi štatistikami USA, ktoré však evidujú akúkoľvek nehodu, pri ktorej bolo potrebné odtiahnuť vozidlo – bez ohľadu na to, či k vystreleniu airbagov vôbec došlo.

Keď nezávislí výskumníci urobili férové porovnanie dvoch rovnakých kategórií, teda nehôd s aktivovaným airbagom u oboch skupín, „zázračná“ bezpečnosť okamžite spľasla. Systém nie je desaťkrát, ale prinajlepšom trikrát bezpečnejší. Aj toto číslo je navyše značne skreslené, pretože priemerný vek vozidiel Tesla v tejto vzorke bol len o niečo viac ako 4 roky, zatiaľ čo priemerné auto na amerických cestách má takmer 13 rokov. Staršie autá majú logicky častejšie poruchy a nehody, čo porovnanie opäť neférovo nakláňa v prospech modernej Tesly.

Tesla/FonTech

„Nesadol by som si tam, ani keby mi zaplatili“

Najviac znepokojujúce sú však vyjadrenia samotných zamestnancov z Utahu, ktorí denne analyzujú kamerové záznamy z vozidiel a trénujú neurónové siete. Až sedem z deviatich opýtaných bývalých anotátorov priznalo, že by systému FSD svoj vlastný život nikdy nezverili. Jeden z nich sa vyjadril mimoriadne ostro, keď vyhlásil, že do robotaxi od Tesly by si nesadol, ani keby mu za to zaplatili.

Zamestnanci opisujú nebezpečné zlyhania, ktoré museli denne označovať. FSD podľa najnovších svedectiev pravidelne ignorovalo sanitky či hasičov, nedávalo dostatočný odstup motorkárom, prudko brzdilo na diaľničných zjazdoch a úplne zlyhávalo pri obchádzaní stavenísk. Takzvaný „trauma tím“ v Palo Alto, ktorý mal na starosti kritické situácie s chodcami, denne analyzoval videá, kde autá takmer zrazili deti alebo úplne odignorovali ľudí na priechodoch pre chodcov.

Čerešničkou na torte bolo zistenie, že po zavedení agresívneho režimu „Mad Max“ autá prekračovali rýchlosť o desiatky kilometrov za hodinu – jeden zo zamestnancov zaznamenal prípad, kedy auto išlo rýchlosťou takmer 100 km/h v obytnej zóne.

Dan O'Dowd/Bluesky/screenshot (Úprava redakcie)

Robotaxi bez máp? Iba ďalší z Muskových sľubov

Ďalšia tvrdá rana prichádza pre projekt autonómnych taxíkov, ktorý mal podľa Tesly priniesť revolúciu v mestskej doprave. Musk dlho tvrdil, že Tesla nepotrebuje zložité a drahé predbežné mapovanie terénu ako konkurenčné Waymo.

Vyšetrovanie však odhalilo, že pred predstavením Cybercabu v októbri 2024 zamestnanci celé týždne od večera do rána ručne mapovali každý centimeter filmových ateliérov Warner Bros., aby predišli blamáži pred kamerami.

Rovnaký scenár sa opakoval aj pred spustením testovacej prevádzky v Austine, kde sa tím anotátorov musel zdvojnásobiť, aby manuálne zakreslil semafory, značky a obrubníky.

Aj preto dnes v Austine jazdí len okolo 20 takýchto vozidiel, navyše v prísne obmedzenej zóne a často s ľudským dozorom na prednom sedadle. Tieto komplikácie jasne vysvetľujú, prečo sa sľubovaná revolúcia tak masívne odkladá. Ostatne, nie je to prvýkrát, čo vidíme, že Muskov ambiciózny Tesla-projekt nečakane naráža na realitu a čelí obrovským prekážkam pri reálnom nasadení na trhu.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita