Neďaleký biely trpaslík bol pristihnutý, ako násilne hoduje na úplne všetkom, čo sa nachádza v jeho okolí. Tak násilnú povahu tohto kozmického kanibalizmu sa vedcom ešte nikdy nepodarilo zaznamenať. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Chaotický proces

Teórie vývoja planetárneho systému opisujú prechod medzi fázami červeného obra a bieleho trpaslíka, ako násilný a chaotický proces, pri ktorom hviezda rýchlo stráca svoje vonkajšie vrstvy, čo ovplyvní gravitačné interakcie v celom systéme. To môže narušiť dráhy malých objektov, ktoré sa pod týmto vplyvom presunú bližšie k hviezde.

Až teraz však nová štúdia, o ktorú sa postarali vedci z UCLA (University of California, Los Angeles) ukazuje skutočný rozsah tejto násilnej a chaotickej fázy a to v čase „iba“ 100 miliónov rokov po začiatku fázy bieleho trpaslíka. Čo je ale dôležité, ukázalo sa, že biely trpaslík v tomto období dokáže súčasne požierať objekty z vonkajšej aj vnútornej časti planetárneho systému.

Uvedené zistenia sú kriticky dôležité aj z pohľadu poznania Slnečnej sústavy. Podľa akceptovaných teórií totiž práve rôzne ľadové objekty z vonkajšej oblasti slnečnej sústavy, pred miliardami rokov, doslova zavlažovali suché a vyprahnuté kamenné planéty vrátane Zeme.

Tieto ľadové objekty, teda na Zemi vytvorili podmienky vhodné pre život a zmenili kedysi veľký kameň na modrý svet, píše portál Phys.

NEPREHLIADNI
Česko sa rozhodlo dobyť „americký vesmír“ za milióny. Zabezpečí obsluhu gigantickej konštelácie satelitov

Kozmický kanibalizmus

Pozorovanou hviezdou je biely trpaslík s označením G238-44, ktorý sa nachádza iba 86 svetelných rokov od Zeme. Odborníci prostredníctvom archívnych údajov z Hubblovho vesmírneho teleskopu spolu s údajmi z ďalších observatórií patriacich NASA, dokázali analyzovať zloženie jeho atmosféry, čo im umožnilo zistiť, akým materiálom sa trpaslík „kŕmi“.

Inými slovami, vedcom sa doposiaľ nikdy nepodarilo zaznamenať, aby biely trpaslík v tak veľkej miere „požieral“ svoj vlastný planetárny systém. Ako sme spomínali, dôkazom, že k tejto udalosti skutočne dochádza, je analýza atmosféry predmetného bieleho trpaslíka, ktorá ukázala prítomnosť dusíka, kyslíka, horčíka a železa.

Práve detekcia veľkého množstva železa naznačuje, že na G238-44 padajú kusy hornín bohatých na železo (pravdepodobne z asteroidu) a neočakávane vysoké množstvo dusíka naznačuje prítomnosť ľadového telesa.

Aké presné množstvo trpaslík stihol z týchto dvoch objektov skonzumovať sa zmerať nepodarilo. Hmotnosť však podľa vedcov nemusí presahovať hmotnosť asteroidu, alebo malého mesiaca.

Výskum tiež potvrdil, že veľké „rezervoáre“ ľadových telies sú v planetárnych systémoch úplne bežné, čo znamená, že aj v iných sústavách mohli tieto ľadové telesá „zavlažovať“ kamenné svety.