Predstav si, že by si sa na malú chvíľu mohol vrátiť v čase o 4,6 miliardy rokov a odfotiť naše Slnko počas jeho zrodu. Ako by vyzeralo?

Odpoveď na túto otázku, môže poskytnúť nová snímka, ktorú sa podarilo vytvoriť vedcom prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba v blízkosti objektu známeho ako HH212. V jeho strede totiž vzniká hviezda, ktorej vek s najväčšou pravdepodobnosťou nepresahuje ani 50 000 rokov. Na tému upozornil portál BBC.

Scéna pri zrode Slnka by pritom mala vyzerať veľmi podobne, ako je zachytená na danej snímke. Hoci v skutočnosti nie je možné priamo pozorovať žiaru samotnej protohviezdy, pretože je ukrytá v hustom rotujúcom disku plnom prachu a plynu, je možné sledovať ružovo-červené relativistické výtrysky, ktoré vystreľujú v opačných smeroch.

Ako na svojom webe píše projekt JWST, ide o snímku vysoko symetrického protostelárneho výtrysku HH212 a odtoku materiálu z okraja molekulárneho oblaku Orion B. Snímka bola vytvorená prostredníctvom infračerveného nástroja NIRCam.

Z pre nás neviditeľnej protohviezdy nachádzajúcej sa v strede snímky je možné vidieť vychádzať symetrický rád rázových vĺn, ktoré vychádzajú každá v opačnom smere a rozprestierajú sa na vzdialenosť 1,6 svetelného roka.

Porovnanie novej snímky s údajmi z roku 2000 sa zdá, že výtrysky sa rozširujú rýchlosťou zhruba 100 až 150 km/s, z čoho vyplýva, že k odtoku dochádza už 7000 rokov (hviezda by aj napriek tomu mala byť staršia).

Podľa akceptovaných modelov je pozorovaný odtok materiálu prostriedok, ktorým rodiaca hviezdy reguluje svoj zrod. Mimo to, ružovočervená farba naznačuje prítomnosť molekulárneho vodíka, teda dvoch atómov vodíka spojených dohromady.

I keď astronómovia študujú HH212 už 30 rokov, až fotografia vytvorená prostredníctvom JWST odhalila aj tie najmenšie detaily. Je totiž minimálne 10-krát ostrejšia, respektíve detailnejšia, ako čokoľvek, čo sa doposiaľ podarilo vytvoriť. To by vedcom malo umožniť nahliadnuť hlbšie do procesov stojacich za zrodom hviezd.