Chápanie exoplanét sa práve posunulo na úplne novú úroveň. Ako informuje portál Interesting Engineering, vedci objavili pomocou observatória Gaia, ktoré prevádzkuje Európska vesmírna agentúra, špeciálny typ plynného obra, ktorého jadro je podobné hviezde – prebieha v ňom totiž fúzia, teda proces, ktorému vďačíme aj za svoju existenciu.

Skutočná rarita

HD 206893 c obieha okolo hviezdy, ktorá je obklopená diskom prachu a rôznych úlomkov, vďaka čomu je systém vhodným kandidátom na to, aby sa v ňom nachádzali exoplanéty. Práve preto naň vedci namierili vesmírne observatórium Gaia, pričom tento výskum priniesol oveľa viac, než od neho očakávali. HD 206893 c má jadro, v ktorom prebieha jadrová fúzia – zdroj ťažších prvkov a zároveň budúcnosť energetiky.

Systém sa nachádza len 130 svetelných rokov od nás (v kozmickej mierke ide o mikroskopickú vzdialenosť) a jeho materská hviezda je od Slnka väčšia o približne 30 %. Spomínaná exoplanéta túto hviezdu obieha vo vzdialenosti 484 miliónov km, čo je porovnateľné s dráhou kdesi medzi Marsom a Jupiterom. Po objavení planéty nasledovalo dodatočné sledovanie pomocou Veľmi veľkého teleskopu (VLT) v Čile, ktorý jej existenciu potvrdil.

ksandrphoto/freepik

HD 206893 c je skutočný gigant aj medzi plynnými obrami, keďže dosahuje až 13-násobok veľkosti Jupitera, najväčšej planéty Slnečnej sústavy. Pri pozorovaniach si vedci všimli, že sa jas planéty zvyšuje, pravdepodobne v dôsledku spaľovania deutéria vo svojom jadre, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v arXiv. Kombinácia fúzie a veľkosti spôsobuje, že je veľmi ľahko pomýliť si túto planétu s hnedým trpaslíkom.

Kľúčový objav

„Tento objav je veľmi dôležitý aj preto, lebo nám ukazuje možnosť priamo charakterizovať atmosféry týchto exoplanét na miestach, na ktorých podľa predošlých štúdií bežne sídlia, približne v dvoj až štvornásobku vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom,“ vysvetľuje profesor Sasha Hinkley a dodáva, že sa jedná o kľúčový objav, lebo môže ísť o prvé priame detegovanie exoplanéty pomocou observatória Gaia.

ESA

Gaia sa tak môže, aj po takmer desaťročí vo vesmíre, stať dôležitým nástrojom v hľadaní exoplanét a mimozemských svetov, na ktorých sa môže nachádzať život. Ako podľa Science potvrdila NASA, práve táto snaha bude primárnou úlohou nástupcu Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) – ten bude oveľa väčší a výkonnejší, avšak príde najskôr niekedy v 40-tych rokoch.

Hľadanie, identifikácia a skúmanie exoplanét sa stáva čoraz presnejším a to nielen vďaka už existujúcim observatóriám, ktoré astronómovia posúvajú bližšie k limitom, ale tiež vďaka novým zariadeniam, ako napríklad JWST. Tomu sa dokonca podarilo objaviť v atmosfére jednej z exoplanét proces, ktorý je pri hľadaní podmienok vhodných pre život nesmierne dôležitý.