Jupiter, najväčšia planéta našej hviezdnej sústavy, opäť prekvapuje. Vedcom sa konečne podarilo zmerať stratosférické vetry, ktoré sa meraniam doteraz vyhýbali. Vďačia za to kométe Shoemaker-Levy 9, ktorá sa zrazila s Jupiterom v roku 1994, informuje SwRI.

Pozostatky kométy zvýraznili pohyby v stratosfére

Jupiter je ikonický svojim povrchom, ktorý je lemovaný množstvom pásov a vírov rôznych odtieňov. Vedci ich využívajú na meranie rýchlosti vetra v dolných vrstvách atmosféry. Využitie rovnakej metódy v meraniach stratosféry je však problematické, pretože v tejto vrstve sa nenachádzajú žiadne mračná.

Dopad kométy Shoemaker-Levy 9 však vyprodukoval nové molekuly, najmä kyanovodík, ktoré sa v stratosfére dodnes pohybujú spolu s vetrom. Tím astronómov, vedený Laboratóriom astrofyziky v Bordeaux vo Francúzsku, tento jav využil a pomocou rádioteleskopu ALMA (Atacama Large Milimeter Array) úspešne zmeral pohyb stratosférických prúdov.

Ich rýchlosť podľa astronómov dosahuje až 1 450 km/h a majú obrovské rozmery, kvôli čomu tento jav nazvali „unikátnou meteorologickou beštiou“, píše ESO.

Snímka zachytávajúca dopad kométy Shomeaker-Levy 9. Zdroj: ESO

NEPREHLIADNI
SLS je problém, sonda poletí k Jupiteru na súkromnej rakete v roku 2024. V hre je aj Falcon Heavy

Stratosférické prúdy tak značne prevyšujú najvyššie rýchlosti vetra v nižších vrstvách atmosféry, ktoré dosahujú 620 km/h. Ako sa vyjadril jeden z autorov štúdie, Bilal Benhami, tieto stratosférické prúdy sa môžu chovať ako obrovské víry s priemerom štvornásobne väčším, než je priemer Zeme.

Výsledok vedcov prekvapil a vyvrátil predpoklady predošlých štúdií

Astronómovia v pôvodných štúdiách predpokladali, že tak silné stratosférické prúdy v okolí pólov planéty môžu existovať len vo veľmi vysokých vrstvách, stovky kilometrov nad tými, ktorými sa zaoberá štúdia francúzskych vedcov, píše Sciencealert.

Potrebné znalosti pre interpretáciu týchto meraní poskytol tím vedcov zo SwRI (Southwest Research Institute), ktorí využívajú sondu Juno pre pozorovanie polárnej žiary Jupitera.

NASA

Práve sonda Juno len nedávno priniesla ohľadom polárnej žiary úplne nové informácie. Vedci vďaka jej meraniam objavili takzvané „ranné búrky“, ktoré tvoria silnú žiaru emitujúcu do vesmíru stovky či až tisícky gigawattov vo forme ultrafialového žiarenia. Póly Jupitera tak odhalili množstvo informácií aj ohľadom Zeme, keďže magnetosféry oboch planét sú veľmi podobné.

Pozorovanie pólov a rovníka Jupitera vykonané rádioteleskopom ALMA trvalo menej než 30 minút a využili pri tom 42 zo 66 antén. Thomas Greathouse, vedec SwRI sa vyjadril, že vysoká úroveň detailu, ktorú dokázali zachytiť v tak krátkom časovom intervale, demonštruje schopnosti rádioteleskopu ALMA v Čile. Vidieť na vlastné oči prvé priame meranie týchto veterných prúdov je pre neho ohromujúce.

Výsledky najnovších pozorovaní otvárajú dvere štúdii polárnych oblastí Jupitera, čo bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi nečakané, tvrdia vedci. ESO (European Southern Observatory) tiež chystá teleskop ELT (Extremely Large Telescope), ktorý má pozorovať Jupiter, tentoraz však so schopnosťou detailne pozorovať jeho polárnu žiaru, čím prinesie ešte väčšie množstvo informácií.

Rádioteleskop ALMA v Čile. SciTechDaily/YouTube

NEPREHLIADNI
Doteraz boli skryté. Vo vesmíre sme prvýkrát našli jedinečné molekuly

Podobné pozorovania prinášajú dôležité poznatky nielen o samotných planétach, ale tiež o našej Slnečnej sústave a o jej minulosti. Množstvo informácií z výskumu iných planét vieme aplikovať aj pri výskume Zeme. Napríklad pri pozorovaní seizmickej aktivity Marsu, ktorý je s výnimkou samotnej Zeme jednou z najlepšie preskúmaných planét a v mnohom sa podobajú.