Pátranie po stopách života na Marse po dlhých rokoch prináša vytúžené ovocie. Analýza údajov z roveru Curiosity, respektíve analýza marťanských hornín zozbieraných týmto roverom totiž odhalila jeden zo základných stavebných kameňov života – organický uhlík. Na tému upozornil portál IFLScience.

Základná zložka života objavená na Marse

Ako ďalej informuje NASA na svojom webe, organický uhlík je uhlík viazaný na atóm vodíka a predstavuje kľúčovú zložku organických molekúl, ktoré vytvárajú a využívajú všetky známe formy života.

NASA/JPL-Caltech

Aj napriek tejto detekcii zatiaľ nie je možné definitívne povedať, či sa na červenej planéte kedysi nachádzal, prípadne stále nachádza život. Organický uhlík totiž nie je možné považovať za „dôkaz o živote“, pretože môže byť aj výsledkom rôznych abiotických zložiek prostredia (sopky, meteority).

Ako totiž zdôrazňujú odborníci z NASA, nie je to prvýkrát, čo sa uhlík na Marse objavil. Hoci už predchádzajúce merania dokázali detegovať prítomnosť uhlíka v marťanských horninách, až nová štúdia publikovaná v periodiku Proceedings of the National Academy of Sciences skutočne ukázala, koľko organického uhlíka sa tam nachádza.

Mars mal kedysi podstatne lepšie podmienky

Napriek tomu, že Mars je dnes suchým a chladným miestom neschopným na svojom povrchu udržať vodu v kvapalnom skupenstve, v minulosti podľa mnohých výskumov oplýval podstatne lepšími podmienkami a možno dokonca i životom.

Cieľom misie Curiosity okrem analýzy klímy a geológie je práve zisťovanie toho, či kráter Gale, ktorý rover brázdi, a o ktorom sa predpokladá, že bol kedysi jazerom, niekedy v minulosti disponoval podmienkami vhodnými pre mikrobiálny život.

Na tieto účely rover analyzoval vzorky tzv. mudstones, čo sú jemnozrnné usadené horniny, ktorých pôvodnými zložkami boli íly, alebo bahno. Tieto vzorky rover zozbieral z geologického útvaru Yellowknife Bay ešte v roku 2014.

NASA/JPL-Caltech/MSSS

Samotné meranie sa uskutočnilo prostredníctvom prístroja SAM (Sample Analysis at Mars), v ktorom sa zozbieraná hornina postupne zahrievala na vysoké teploty. Pri experimente rover využil kyslík a vysoké teploty na premenu organického uhlíka na oxid uhličitý, aby tak dokázal získať presné množstvo organického uhlíka v predmetných horninách.

Ako sme spomínali, samotný experiment sa odohral ešte v roku 2014, no analýza získaných údajov v podstate prebiehala až doposiaľ. Navyše tento experiment bol veľmi náročný na energetické zdroje, takže sa vykonal iba raz.

V rámci výskumu bolo vykonané aj meranie izotopového zloženia, čo malo pomôcť odhaliť zdroj uhlíka. Meranie však v tomto prípade poslúžilo iba na zistenie toho, akú veľkú časť tvorí organický a akú časť tvorí minerálny uhlík. V konečnom dôsledku sa tak biologický pôvod organického uhlíka nepodarilo potvrdiť, ale ani vyvrátiť.