Slovensko urobilo obrovský krok smerom k čistejšej a bezpečnejšej budúcnosti. Ikonické sovietske jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach boli po desaťročiach prevádzky definitívne demontované. Dva reaktory typu VVER-440, ktoré sa stali symbolom energetickej éry bývalého východného bloku, sú už len súčasťou histórie.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) potvrdila, že celý hlavný proces vyraďovania reaktorov z prevádzky je úspešne za nami, pričom sa podarilo bezpečne spracovať neuveriteľných 6 700 ton rádioaktívneho a kontaminovaného materiálu. Na tému dokonca upozornil svetový portál Interesting Engineering.

Mali čo robiť

Na projekte sa podieľalo konzorcium vedené spoločnosťou Westinghouse v spolupráci so slovenskou firmou VUJE. Práce prebiehali pod záštitou Bohunického medzinárodného fondu na podporu odstavenia (BIDSF), ktorý spravuje EBOR. Počas procesu sa odborníci museli popasovať nielen s veľkými komponentmi ako parogenerátory, hlavné cirkulačné čerpadlá či tlakové nádoby, ale aj s 479 tonami sekundárneho rádioaktívneho odpadu.

Navyše sa odstránilo aj 3 800 ton zastaraného nereaktívneho materiálu, čím sa celý areál postupne približuje k stavu tzv. zelenej lúky, čo je cieľom elektrárne do roku 2027.

EBRD

Historický význam

Bohunice V1 boli historickým míľnikom. Išlo o prvé sovietske reaktory postavené mimo hraníc ZSSR. Dodal ich exportný podnik Atomenergoexport a montáž zabezpečili československé Škodovky. Od spustenia koncom 70. rokov sa stali oporou slovenského jadrového mixu, najmä po nešťastnej nehode v staršom plynom chladenom reaktore A1 v roku 1977.

Medzi rokmi 1991 až 2000 prešli reaktory V1 rozsiahlym bezpečnostným vylepšením v hodnote 300 miliónov dolárov, ktoré zahŕňalo nové systémy havarijného chladenia, seizmické spevnenie či protipožiarnu ochranu. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu to reaktory priblížilo západným bezpečnostným štandardom. Napriek tomu Slovensko ako podmienku vstupu do Európskej únie pristúpilo na ich odstavenie čo najskôr. Prvý blok sa odpojil v roku 2006, druhý o dva roky neskôr.

Táto strata dočasne urobila zo Slovenska čistého dovozcu elektriny, čo vyvolalo vlnu kritiky a počas plynovej krízy v roku 2009 dokonca viedlo k návrhu premiéra Roberta Fica o znovuspustenie bloku 1. Ten sa však nikdy nezrealizoval.

Lukáš Grinaj/TASR/JAVYS

Spolupráca pri odstavení

Prípravy na vyraďovanie sa naplno rozbehli v roku 2012. Do konca roka 2023 fond BIDSF získal 638 miliónov eur z prostriedkov EÚ a vlád darcov ako Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Španielsko, Švajčiarsko či Spojené kráľovstvo. Práce prebiehali s využitím robotických systémov na dekontamináciu a kombinácie techník mokrého a suchého rezania, vďaka čomu sa celý proces zvládol bezpečne a načas.

„Tento projekt ukazuje, čo všetko dokáže medzinárodná spolupráca. Potvrdzuje náš spoločný záväzok voči jadrovej bezpečnosti a ochrane životného prostredia a dokazuje, že aj náročné úlohy možno zvládnuť efektívne a rýchlo,“ vyhlásil Steven White, vedúci BIDSF pri EBOR. „Vyraďovanie Bohuníc je míľnikom pre ďalšie projekty. Vďaka dohľadu spoločnosti JAVYS a práci fondu BIDSF sme nastavili latku vysoko,“ dodal Massimo Garribba z Európskej komisie.

Dnes má Slovensko v prevádzke päť reaktorov, ktoré pokrývajú približne polovicu spotreby elektriny. V Bohuniciach zostali v prevádzke dva bloky z rokov 1984 a 1985, zatiaľ čo bloky Mochovce 1 a 2 boli spustené koncom 90. rokov. Tretí mochovecký blok začal komerčne fungovať v roku 2023 a výstavba štvrtého pokračuje.

Čítajte viac z kategórie: Novinky