Natankujú ním autá aj traktory. Japoncom budú kravy vyrábať 70 000 litrov paliva ročne

Na severe Japonska vzniká unikátny projekt, ktorý premení jeden z najväčších problémov mliekarenského priemyslu na čistý vodíkový pohon. V oblasti, ktorá produkuje polovicu mliečnych výrobkov v krajine a zároveň je domovom 20 % japonskej pôdy, sa každoročne nahromadí približne 20 miliónov ton kravského hnoja.

Miestna komunita však našla spôsob, ako tento odpad využiť zmysluplne v prospech udržateľnej energetiky. Na inovatívny projekt upozornil portál Interesting Engineering.

Do áut aj traktorov

Zariadenie s názvom Shikaoi Hydrogen Farm je dôkazom toho, že aj zdanlivo nevyužiteľný poľnohospodársky odpad môže slúžiť ako zdroj obnoviteľného paliva. Vodík, ktorý vzniká v tomto zariadení, sa dá následne využiť v rôznych typoch vozidiel, od osobných áut až po traktory a vysokozdvižné vozíky. Celkovo dokáže farma vyprodukovať až 70 kubických metrov vodíka, čo predstavuje približne 70-tisíc litrov ročne.

Bežne sa vodík vyrába buď z fosílneho metánu, alebo elektrolýzou vody, čo je proces síce ekologickejší, ale extrémne energeticky náročný. Riešenie z Hokkaida však ponúka tretiu cestu, ktorá je ekologická a zároveň efektívna. Kravský trus a moč sa privádzajú do centrálneho anaeróbneho digestora, kde sa pomocou baktérií rozkladajú organické látky, čím vzniká bioplyn a tekuté hnojivo. Bioplyn sa následne spracováva na metán, ktorý sa ďalej čistí na vodíkový plyn.

Unsplash

Veľký potenciál

Ako vysvetľuje Maiko Abe z firmy Air Water, ktorá sa na projekte podieľa, „tento projekt na výrobu vodíka z hospodárskeho hnoja vznikol v Japonsku a je jedinečný pre túto lokalitu“. Podľa neho práve oblasť Shikaoi produkuje až 30 % všetkého kravského odpadu a moču na Hokkaide, čo predstavuje obrovský potenciál pre obnoviteľnú energiu.

Zariadenie má aj vlastnú čerpaciu stanicu, ktorá zvládne denne obslúžiť približne 28 vozidiel s vodíkovými palivovými článkami. Hoci sa vodík využíva aj pre osobnú dopravu, hlavným cieľom sú poľnohospodárske stroje a technika. Prebytočný vodík sa zároveň skladuje v tlakových fľašiach, ktoré sa môžu prevážať do ďalších miest. Napríklad do miestnej farmy na chov jeseterov či do zoologickej záhrady v meste Obihiro.

Tento projekt navyše rieši aj environmentálne hrozby spojené s hnojom – ak by sa nezlikvidoval správne, uvoľňoval by do ovzdušia veľké množstvo metánu, silného skleníkového plynu, a znečisťoval by vodné toky. Takto však vzniká nielen energia, ale aj vedľajšie produkty ako tekuté hnojivo, ktoré možno opäť využiť v poľnohospodárstve, čím sa celý cyklus uzatvára v duchu cirkulárnej ekonomiky.

Zaujímavosťou je, že podobné projekty prebiehajú aj v iných častiach Japonska – napríklad vo Fukuoke, kde sa vodík vyrába z odpadových vôd a poháňa ním mestské vozidlá vrátane smetiarskych áut. Hoci výzvou zostávajú náklady na výrobu a skladovanie, japonské iniciatívy ukazujú, že aj odpad môže byť kľúčom k zelenšej budúcnosti.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia