WASP-43b je známa exoplanéta čiastočne zahalená do tmy a búrok, ktorá ponúka vedcom jedinečný pohľad na extrémne klimatické podmienky, aké dokážu panovať vo vesmíre. Táto planéta, známa aj ako Astrolábos, bola objavená v roku 2011. V tom čase vedci poznali približne 27 exoplanét a patrí do kategórie „horúcich Jupiterov“, masívnych planét obiehajúcich svoje hviezdy vo veľmi tesnej blízkosti.

Nové prevratné zistenia o WASP-43b

Ako ďalej informuje portál ScienceAlert, horúce Jupitery spochybňujú naše chápanie vzniku planét, pričom naznačujú, že na svoje súčasné pozície sa zrejme dostali migráciou zo vzdialenejších dráh.

Horúce Jupitery, ako je Astrolábos, ponúkajú pre vedcov jedinečné „laboratória“. Blízkosť týchto exoplanét k ich hviezdy totiž vedcom pozorovať ich atmosféry počas tranzitov, keď prechádzajú medzi nami a hviezdami. Analýzou spektra svetla prechádzajúceho ich atmosférou môžu vedci odvodiť prítomnosť rôznych prvkov a zlúčenín.

Nedávne pozorovania WASP-43b prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba pritom priniesli prevratné zistenia, ktoré sú publikované v žurnále Nature. Napriek večnej tme, ktorá panuje na jej od hviezdy odvrátenej strane, exoplanéta vykazuje výrazný teplotný kontrast medzi jej spaľujúcou dennou a relatívne chladnejšou nočnou stranou.

Presnejšie sa ukázalo, že na dennej strane je pekelných 1250 stupňov Celzia, zatiaľ čo na nočnej strane je o celých 600 stupňov Celzia menej.

Výpočty naznačujú, že nočnú stranu pravdepodobne pokrývajú obrovské mraky, ktoré bránia úniku infračerveného žiarenia. Okrem toho neprítomnosť metánu v atmosfére WASP-43b  spochybňuje predchádzajúce predpoklady.

Ukázalo sa totiž, že na nej zúria vetry rýchlosťou až 9 000 km/h, ktoré pravdepodobne zabraňujú vzniku metánu na nočnej strane planéty, čoho výsledkom je chemicky konzistentná atmosféra naprieč celou planétou.

„Ak vetry pohybujú plyn z dennej strany na nočnú stranu a späť dostatočne rýchlo, nie je dostatok času na to, aby očakávané chemické reakcie produkovali zistiteľné množstvo metánu na nočnej strane,“ vysvetľuje astronómka Joanna Barstow.

Tieto závery pritom z predchádzajúcich pozorovaní, ktoré neboli vykonané teleskopom Jamesa Webba, nebolo možné odvodiť.