Európska únia spúšťa miliónový projekt. Vedci premenia jadrový odpad na vzácne suroviny

Európska únia sa púšťa do ambiciózneho projektu, ktorý by mohol navždy zmeniť spôsob, akým pracujeme s jadrovým odpadom. Iniciatíva s názvom „MaLaR – Nové 2D-3D materiály na získavanie lantanoidov z jadrového odpadu“ získala financovanie vo výške 2,3 milióna eur a prináša prelomovú myšlienku: využiť jadrový odpad ako zdroj vzácnych surovín.

Počas troch rokov budú odborníci z Nemecka, Francúzska, Švédska a Rumunska pracovať na vývoji technológií, ktoré dokážu z odpadu získať hodnotné lantanoidy – chemické prvky nevyhnutné pre moderné technológie, píše Interesting Engineering.

Prehodnotenie osudu jadrového odpadu

Na čele tohto revolučného projektu stojí profesorka Kristina Kvashnina z nemeckého Helmholtz-Zentrum Dresden-Rossendorf (HZDR). Podľa nej je dôležité prekonať tradičný pohľad na jadrový odpad ako na konečný a nevyužiteľný produkt. Naopak, Kvashnina vidí v jadrovom odpade obrovský potenciál.

„Naším cieľom je vyvinúť materiály, ktoré umožnia oddelenie jednotlivých prvkov z komplexných zmesí. Hoci začíname s malými krokmi, náš cieľ je oveľa ambicióznejší – uplatniť tieto metódy vo veľkom meradle,“ vysvetľuje.

Projekt MaLaR si kladie za cieľ získať lantanoidy, ktoré sú základom technológií, akými sú batérie, lekárske prístroje či výkonné magnety. Zároveň má potenciál zmeniť spôsob, akým pristupujeme k ukladaniu rádioaktívneho odpadu, a premeniť ho na cenný zdroj.

Denis Morel/HZDR

Stratégia pre budúcnosť

Lantanoidy sú známe aj ako vzácne zeminy a tvoria skupinu prvkov s atómovými číslami 58 až 71. Okrem iného nachádzajú široké uplatnenie v moderných technológiách – od obrazoviek smartfónov, cez elektromobily až po kontrastné látky pre magnetickú rezonanciu. Avšak napriek ich nenahraditeľnosti je dostupnosť týchto prvkov problematická, keďže väčšina svetových zásob pochádza z Číny.

„Recykláciou lantanoidov z jadrového odpadu nielenže zabezpečíme udržateľný zdroj týchto vzácnych surovín, ale zároveň znížime našu závislosť od zahraničných dodávateľov,“ uvádza Kvashnina. Podľa nej ide o krok, ktorý nielen podporuje európsku samostatnosť v oblasti surovín, ale aj výrazne prispieva k environmentálnej udržateľnosti.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE ->>>

Čítajte viac z kategórie: Ekológia