Rusi mali naprieč históriou množstvo bláznivých aj geniálnych nápadov. Kvôli politickým a socioekonomickým pomerom však na drvivú väčšinu ich technologických riešení dodnes len padá prach. Presne takýmto prípadom je aj rýchlovlak z 30. rokov, ktorý takmer predbehol dobu o viac než 30 rokov.

Revolučný rýchlovlak pritom za všetko vďačil prekvapivému materiálu, ktorý ho robil lacnejším než stavba diaľnic. Čo sa teda stalo s rýchlovlakom, ktorý mal pochovať letectvo, a prečo ho nikdy nepostavili, aj keď bol taký nadčasový?

Nešlo o prvý pokus

V súvislosti s mnohými vynálezmi Rusov a (neskôr) Sovietov z konca 19. a začiatku 20. storočia je dôležité vysvetliť komplikovanosť politického pozadia, v ktorom dané technológie vznikali. Úplne prvý pokus o jednokoľajový „rýchlovlak“ totiž v ruskom prevedení vznikol už v roku 1910.

Veľkou témou v tomto období bolo prepojenie Petrohradu s Moskvou, na ktoré sa sústredilo hneď niekoľko inžinierov. Menovite svojou prácou zásadne prispel Pyotr Shilovsky (niekedy štylizované Shilowsky), ktorého gyroskopický jednokoľajový vlak si vieš dnes prezrieť v londýnskom Science Museum – i keď len model v zmenšenej podobe.

Shilovsky však čelil problémom, ktoré boli v danej dobe pre Ruské impérium typické. Počas jeho práce v Európe začala zúriť 1. svetová vojna, na ktorú doplatil aj zopár rokov po jej konci, keď v Ruskom impériu začala panovala nestabilita a vypukla občianska vojna. Nádeje na realizáciu jeho plánov úplne zabil vznik Sovietskeho zväzu v roku 1922.

Jeho vlak mal na svoju dobu a technologické limity vtedajšieho Ruska nesmierne prekvapivé parametre, keďže dosahoval rýchlosť až 160 km/h. Na dnešné pomery nemôžeme hovoriť o rýchlovlaku (na to by musel mať maximálnu rýchlosť minimálne 250 km/h), no v danom čase by to bolo obrovské zlepšenie.

Shilovskyho gyroskopické vozidlo v roku 1914. Zdroj: Public Domain

Aj napriek potenciálnemu pozitívnemu dopadu tento jednokoľajový vlak nikdy dostatočne nezaujal a nezískal financovanie, ktoré potreboval. Mnohí obviňujú práve politické pozadie, no pravdou je, že aj samotná výstavba by bola v danom období nesmierne náročná. Sovieti sa však ani náhodou nevzdali.

Prvý skutočný rýchlovlak fungoval

Na Shilovskyho prácu nepriamo nadviazal v 30-tych rokoch 20. storočia M. I. Yarmanchuk (niektoré ruské dobové zdroje jeho meno štylizujú aj Yarmolchuk a v skutočnosti mal byť ukrajinského pôvodu), keď vo februári 1934 unikli tajné informácie o tom, že sa rozhodol postaviť revolučný jednokoľajový vlak, informoval v danom čase magazín Popular Science.

Zásadným elementom, ktorý mal z tohto vlaku robiť priameho konkurenta diaľnic, je fakt, že jeho výstavba mala byť lacnejšia, prinajhoršom rovnako nákladná ako výstavba diaľnic. To sa malo podariť vďaka tomu, že vlak sa pohyboval po špeciálnej „koľaji“.

YouTube/enodentetsu

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda