150-ročnú uhoľnú baňu premenili na niečo nevídané. Takto chce štát získavať čistú energiu

Uhoľné bane, ktoré po celé generácie poháňali priemyselnú revolúciu a zabezpečovali elektrinu pre milióny ľudí, dnes postupne dosluhujú. V americkom štáte Illinois však dokázali, že ich koniec nemusí znamenať len opustené chátrajúce areály a zničenú krajinu. Starú, 150 rokov starú uhoľnú baňu totiž premenili na moderné solárne centrum, ktoré dnes vyrába čistú energiu priamo pre stovky miestnych domácností a firiem.

Tento ambiciózny projekt ukazuje, ako sa dajú takzvané brownfields – územia poznačené priemyselnou činnosťou – zmysluplne vrátiť späť do života. Miesto toho, aby zostali len environmentálnou záťažou, slúžia ako ideálny priestor pre masívnu inštaláciu solárnych panelov, ktoré nijako neobmedzujú poľnohospodársku pôdu ani lesný fond. Pre slovenské banské regióny je to mimoriadne dôležitá lekcia.

Spoločnosti Nexamp a TurningPoint Energy úspešne dokončili dva komunitné solárne projekty v okrese Woodford County. Tieto solárne parky s názvom Minonk stoja priamo na území bývalej bane, kde sa v rokoch 1870 až 1940 intenzívne ťažilo uhlie. Po dlhých desaťročiach sa tak z uhoľného prachu stáva moderná bezemisná zóna. Na tému upozornil portál Electrek.

Z uhoľného prachu čistá energia

Celý projekt pozostáva z dvoch solárnych fariem, ktoré majú spoločný inštalovaný výkon 9,8 megawattov. Vývojári na ploche približne 16 hektárov osadili takmer 17-tisíc solárnych panelov. Čo je mimoriadne sympatické, všetky tieto moduly boli vyrobené priamo v USA, čím investor podporil lokálny priemysel a znížil uhlíkovú stopu spojenú s prepravou komponentov cez polovicu zemegule.

Vyrobená elektrická energia putuje priamo do regionálnej distribučnej siete ComEd. Na rozdiel od klasických strešných fotovoltík, ktoré si môžu dovoliť len majitelia rodinných domov, funguje tento projekt na princípe komunitnej solárnej energie. To znamená, že výhody lacnejšej a čistej elektriny môžu čerpať aj ľudia v bytovkách či nájomných bytoch, ktorí si len jednoducho predplatia podiel na výrobe.

Do projektu sa už zapojilo vyše 650 odberateľov. Jeden zo solárnych parkov slúži približne 450 bežným domácnostiam, zatiaľ čo druhý pomáha znižovať účty za elektrinu približne 200 nízkopríjmovým rodinám. Okrem nich časť vyrobenej energie odoberajú aj veľké inštitúcie ako Rush University Medical Center a College of DuPage, ktoré zabezpečujú stabilný odbyt pre 40 % kapacity parku.

Smartejšia sieť vďaka modernému softvéru

Integrácia takého veľkého množstva obnoviteľných zdrojov do existujúcej infraštruktúry býva pre distribútorov veľkou výzvou. Projekt v Illinois je však unikátny tým, že ako jeden z prvých v sieti ComEd využíva systém DERMS (Distributed Energy Resource Management Systems). Ide o pokročilý softvér na riadenie distribuovaných energetických zdrojov v reálnom čase.

Tento sofistikovaný systém monitoruje tok energie a dokáže bleskovo reagovať na zmeny v sieti. Vďaka tomu dokáže bezpečne vyvažovať ponuku s dopytom a predchádzať preťaženiu prenosovej sústavy. Podobné technológie sú pre celkovú modernizáciu energetiky absolútne kľúčové. Ak ťa táto téma zaujíma, môžeš si prečítať viac o inovatívnych technológiách, ktoré menia tvár modernej energetiky, kde sa dozvieš, aké ďalšie riešenia nás čakajú v blízkej budúcnosti.

Zrkadlo pre slovenské uhoľné regióny

Tento americký úspech nesmieme vnímať len ako vzdialenú zaujímavosť zo zámoria. Pre Slovensko má priam strategický význam a slúži ako skvelý príklad z praxe. Náš región Horná Nitra totiž prechádza presne tým istým procesom – definitívnym útlmom ťažby hnedého uhlia. Handlová či Nováky stoja pred obrovskou výzvou, ako transformovať svoju banskú krajinu a dať jej nový zmysel.

Využitie slovenských banských brownfieldov na výstavbu solárnych parkov alebo iných obnoviteľných zdrojov sa javí ako najrozumnejšia cesta. Máme tu už vybudovanú elektrickú infraštruktúru, trafostanice a voľné plochy, ktoré už v minulosti prešli priemyselným zásahom. Ak dokázali v Illinois premeniť 150-ročnú baňu na zdroj ekologickej energie, neexistuje dôvod, prečo by sme podobné projekty nemohli v oveľa väčšom meradle realizovať aj u nás doma.

Čo to znamená pre nás

Transformácia starých uhoľných baní na ekologické projekty nie je len módnym trendom, ale ekonomickou a ekologickou nutnosťou. Prechod na zelenú energiu si vyžaduje obrovské plochy, a práve priemyselné brownfields sú ideálnym riešením, ktoré zbytočne nezaťažuje nezastavanú prírodu. Navyše, implementácia inteligentných riadiacich systémov ako DERMS ukazuje, že budúcnosť energetiky nespočíva len v samotných paneloch, ale predovšetkým v tom, ako inteligentne dokážeme vyrobenú energiu riadiť a distribuovať. Pre Slovensko je to jasný signál, že uhoľná éra definitívne skončila a tie najlepšie príležitosti na modernizáciu energetickej infraštruktúry máme priamo pred sebou.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita