Vedcom sa podarilo objaviť super-Zem, ktorá leží tesne za hranicou obývateľnej zóny.

Hoci je nepravdepodobné, že sa na nej nachádza život, alebo že by disponovala podmienkami vhodnými pre život ako ho poznáme, jej objav je fascinujúci hneď z niekoľkých dôvodov. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Dobre ukrytá super-Zem

Objavená exoplanéta s názvom Ross 508 b obiehala okolo červeného trpaslíka Ross 508. Tento slabo žiariaci červený trpaslík spektrálnej triedy M4,5 sa nachádza vo vzdialenosti iba 36,6 svetelných rokov.

Napriek tomu, že sa táto hviezda nachádza pomerne blízko k našej planéte, nie je možné ju pozorovať bez použitia teleskopu.

Ústrednou „postavou“ novej štúdie publikovanej na predtlačovom serveri arXiv však nie je červený trpaslík, ale planéta, ktorá ho obieha.

Tá dosahuje 4-násobok hmotnosti Zeme, čo vzhľadom na to, čo vieme o hmotnostných limitoch pre planéty, znamená, že ide skôr o kamenný svet podobný tomu nášmu a nie o ten plynný.

Autorom sa podarilo tiež zistiť, že exoplanéta obehne svoju materskú hviezdu raz za 10,75 dňa. Hoci z uvedeného vyplýva, že planéta je veľmi blízko svojej hviezdy, aj v tejto vzdialenosti na ňu dopadá iba 1,4-krát viac hviezdneho žiarenia, ako na našu planétu. To znamená, že exoplanéta sa nachádza len tesne za hranicou obývateľnej zóny.

NEPREHLIADNI: Elon Musk má nového nepriateľa. Nie Rusko, iná veľmoc chce zostreliť satelity Starlink

Ako sme spomínali už v úvode, i keď je nepravdepodobné, že by táto planéta disponovala podmienkami vhodnými pre život ako ho poznáme, jej objav, ktorý bol uskutočnený prostredníctvom japonského teleskopu Subaru (NAOJ – National Astronomical Observatory of Japan), demonštruje účinnosť techník používaných na lokalizáciu malých planét nachádzajúcich sa v blízkosti nejasných hviezd.

Ako objavuje exoplanéty?

Pri pátraní po cudzích svetoch sa aktuálne využívajú najmä dve metódy – metóda tranzitov a metóda merania radiálnych rýchlostí.

Tranzit je dej, pri ktorom veľká planéta prechádza popri svojej hviezde a spôsobí pokles jej jasnosti. Tento proces je jeden zo spôsobov, ako odhaliť existenciu exoplanét, odhadnúť jej veľkosť a určiť zloženie jej atmosféry. Presne určiť zloženie atmosféry objavených exoplanét pomôže určite aj teleskop Jamesa Webba, ktorý je nástupcom Hubblovho teleskopu.

Princíp druhej metódy spočíva v skúmaní materskej hviezdy pomocou spektrálnych čiar. Exoplanéta vlastne neobieha okolo hviezdy, ale obieha okolo spoločného ťažiska. Pri uvedenej metóde sa teda sleduje rýchlosť hviezdy voči ťažisku, ktorá sa pravidelne mení.

V roku 2019 sa medzinárodným tím astronómov pod vedením NAOJ pustil do hľadania svetov obiehajúcich okolo nejasných červených trpaslíkov, pričom tieto svety objavoval prostredníctvom Dopplerových posunov v infračervených a blízkych infračervených vlnových dĺžkach – metóda merania radiálnej rýchlosti, ktorá je vhodná pre detekciu menších exoplanét.

Spomínaná planéta Ross 508 b je vôbec prvou exoplanétou objavenou v rámci tohto projektu a predstavuje jedinečný prísľub do budúcnosti.

Vzhľadom na to, že trpaslík Ross 508, ktorý dosahuje iba 18 % hmotnosti Slnka, patrí medzi vôbec tie najmenšie a najslabšie hviezdy okolo ktorých obiehajú exoplanéty, naznačuje to, že budúce detekcie prostredníctvom radiálnej rýchlosti majú potenciál odhaliť obrovské množstvo doposiaľ nevidených exoplanét obiehajúcich práve okolo malých a slabo žiarivých hviezd.