Hubblov teleskop aj teraz ešte šokoval svet. Objavil dve výnimočné galaxie

Hubbleov teleskop zaznamenal úchvatné kozmické divadlo. Ide o dve prekrývajúce sa špirálové galaxie, ktoré sú od Zeme vzdialené viac než miliardu svetelných rokov. Napriek tomu, že galaxie prechádzajú fúziou, ide o len o optickú ilúziu. Na tému upozornila NASA na svojom webe.

Meranie vzdialeností vo vesmíre

Pozorované špirálové galaxie s označením SDSS J115331 a LEDA 2073461 aktuálne síce navonok prechádzajú kolosálnou kolíziou, všetko je však inak. Ako píše portál ScienceAlert, ide o úchvatný príklad toho, ako mätúce môžu byť vzdialenosti vo vesmíre.

NANOGrav/T. Klein

Práve vzdialenosť je jedným z najdôležitejších nástrojov, pomocou ktorého interpretujeme vesmír okolo nás. Veľkosť, jas, či dokonca hmotnosť astronomických objektov totiž nie je možné merať bez toho, aby sme poznali ich presnú vzdialenosť.

Meranie vzdialeností je ale nesmierne obtiažne. Nie je totiž možné ju presne zmerať bez toho, aby sme vedeli, koľko jasu daný objekt vyžaruje.

Jedným zo spoľahlivých spôsobov merania vzdialeností je preto využívanie supernov Ia, ktoré sú známe aj ako „štandardné sviečky“ – objekty so známou svietivosťou.

Napríklad, na základe pozorovaní periodicky pulzujúcich hviezd známych ako cefeidy a pozorovaniach supernov typu Ia vieme, že rýchlosť rozpínania vesmíru je až 74 km/s na megaparsek.

Zaujímavé ale je, že z modelu založenom na analýze kozmického mikrovlnného pozadia (elektromagnetické žiarenie, ktoré zostalo po Veľkom tresku) vyplýva, že v súčasnosti sa náš vesmír rozpína rýchlosťou 67 km/s na megaparsek.  Hoci sa môže zdať, že nejde o nijak markantné rozdiely, vedci tento rozdiel vnímajú ako obrovský problém.

Druhý spôsob, ktorý sa využíva pre relatívne blízke objekty, je výpočet paralaxy. Paralaxa je uhol, ktorý zvierajú priamky vedené z dvoch rôznych miest k pozorovanému bodu. V astronómii predstavuje, zmenu relatívnej uhlovej pozície dvoch bodov vzhľadom na pozorovateľa vplyvom jeho pohybu.

Znázornenie paralaxy. National Astronomical Observatory of Japan

Všetko je inak, než sa zdá

Ak sú objekty až príliš vzdialené, uvedené metódy strácajú svoju spoľahlivosť. To je aj prípad SDSS J115331 a LEDA 2073461, kedy vďaka spôsobu, akým expanzia vesmíru rozťahuje svetlo zo vzdialených objektov, vieme, že v skutočnosti nedochádza k žiadnej kolízii dvoch galaxií.

Pohľad na dve prekrývajúce sa špirálové galaxie. ESA/Hubble & NASA, W. Keel

Obe galaxie sú totiž od seba veľmi vzdialené, takže k žiadnej kolízii ani dôjsť nemôže. Svedčí o tom i fakt, že ako SDSS J115331, tak aj LEDA 2073461 sú v podstate bez výrazných deformácií. Ak by v skutočnosti došlo ku kolízii, obe galaxie by vyzerali poriadne chaoticky.

Za zmienku stojí i fakt, že podľa akceptovaných teórií sú kolízie galaxií jedným zo spôsobov, ako dorastú supermasívne čierne diery obývajúce centrá galaxií do hmotnosti, ktorá niekoľko milión násobne prekračuje hmotnosť Slnka. Nedávna štúdia tiež ukázala, že kolízie galaxií môžu viesť aj ku ich smrti, pretože v jej dôsledku sa prestanú vytvárať nové hviezdy. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Vzniknutá snímka je súčasťou projektu Galaxy Zoo, čo je vedecký projekt zaoberajúci sa klasifikáciou jednotlivých galaxií. V rámci projektu v podstate dobrovoľníci z celého sveta klasifikujú jednotlivé galaxie, ktoré ešte nikto iný nestihol prezrieť. V rámci projektu sa podaril objaviť aj niekoľko skvostov vrátane špirálovej galaxie s tromi ramenami, či kolidujúce prstencové galaxie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky