Experti upozorňujú na blížiacu sa katastrofu, ktorej zvrátenie je pre ľudstvo prakticky nemožné, informuje Interesting Engineering. Podľa novej štúdie môže totiž v najbližších rokoch dôjsť ku kolapsu dôležitého oceánskeho prúdu, ktorý je známy pod skratkou AMOC a je nesmierne dôležitý pre teplotu vôd v severných regiónoch Atlantického oceánu, ktorý následne ovplyvňuje aj klímu v Európe.

Všetko sa môže zmeniť

Z kolapsu tohto prúdu majú experti vážne obavy, keďže môže spôsobiť obrovské zmeny nielen v Európe, ale prakticky na celom svete. Podľa odborníkov to nie je po prvý raz, čo dôjde ku kolapsu tohto prúdu a vysvetľujú, že to naposledy spôsobilo prudké oteplenie a následné ochladenie v podobe doby ľadovej. Prúd bol následne obnovený, následky však budú katastrofálne.

Len v priebehu jedinej dekády môže dôjsť k výkyvu teplôt severnej hemisféry o 10 až 15 °C, pričom už oteplenie o 1,5 °C v priebehu jedného storočia je podľa vedcov katastrofálne. Podľa novej štúdie môže dôjsť ku kolapsu prúdu už v roku 2025 a na 95 % k nemu dôjde medzi rokmi 2025 až 2095.

NASA/Goddard Space Flight Center's Scientific Visualization Studio

Ako presne bude takýto kolaps vyzerať známe nie je, v prípade drastického ochladenia však môže mať Európa vážne problémy s potravinovou sebestačnosťou. Letá totiž budú príliš chladné a krátke pre niektoré kľúčové plodiny, čo môže ohroziť milióny životov. Chladnejšie zimy zase skomplikujú infraštruktúru, či už vo forme dopravy alebo vykurovania, ktoré sa stane oveľa náročnejším.

Môžu za to aj ľudia

Aj keď AMOC už v minulosti spôsobil problémy, vedci najprv predpokladali, že k podobnému kolapsu dôjde oveľa neskôr, vysvetľujú vedci v štúdii zverejnenej v žurnále Nature. Tentoraz sa však na procese podpísala ľudská aktivita a produkcia veľkého množstva škodlivých emisií, ktoré ovplyvňujú rôzne prirodzené procesy a v niektorých prípadoch ich priebeh urýchľujú.

Európa je navyše najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. V dôsledku klimatickej krízy sa otepľuje približne dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer a následky sú čoraz horšie. Najteplejší rok od začiatku meraní zaznamenali vlani viaceré krajiny západnej a juhozápadnej Európy a s rekordnými horúčavami súviselo 16 000 úmrtí. Extrémy počasia, prevažne záplavy a víchrice, spôsobili škody za dve miliardy eur.