Ľudstvo sa pomaly učí žiť s umelou inteligenciou. Technológia, ktorá v súčasnosti prechádza radikálnym vývojom, vyvoláva u mnohých ľudí nadšenie, no u iných obavy a strach z neznámeho.

S neustálym pokrokom v tejto technologickej oblasti sa čoraz častejšie naskytá otázka, či sa umelá inteligencia nemôže obrátiť akýmkoľvek spôsobom voči nám. V minulosti tieto obavy vyjadrilo množstvo odborníkov, medzi ktorými nechýba ani Elon Musk či zosnulý vedec Stephen Hawking.

FonTech.sk oslovil špičkových slovenských a českých odborníkov, ktorí zodpovedali otázky o možnom smerovaní a rizikách umelej inteligencie. Na otázky odpovedali:

• Vedúci Katedry aplikovanej informatiky na FMFI UK v Bratislave Igor Farkaš
• Odborník na umelú inteligenciu zo spoločnosti ESET Juraj Jánošík
• Odborný pracovník z Ústavu informatiky SAV zaoberajúci sa umelou inteligenciou Tomáš Kasanický
• Český expert zaoberajúci sa umelou inteligenciou na Inštitúte budúcnosti ľudstva na Oxfordskej univerzite Ondřej Bajgar
• Prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš

Dá sa odhadnúť akým smerom sa uberá umelá inteligencia a s ňou súvisiace technológie?

Igor Farkaš

To presne nikto nemôže spoľahlivo vedieť v dlhodobejšom horizonte, ale dá sa predpokladať, že to budú ďalej rozvíjajúce sa technológie, ktoré napodobňujú kognitívne schopnosti človeka, napr. inteligentné videnie (v autonómnych autách, medicínska diagnostika a iné), prirodzený jazyk (chatboty, a rôzne automatické servisné služby) a motorické schopnosti (autonómnych vozidiel a robotov, pre záchranné práce). Tieto schopnosti sa skĺbia v humanoidných robotoch, ktoré budú pomáhať človeku (napr. osamelým starým ľuďom, v priemysle pri manuálnych úlohách, na terapiu napr. pri autizme).

Dobrý odbyt má inteligentné modelovanie správania užívateľa cez web, čo zaujíma firmy ponúkajúce tovar.

Igor Farkaš (súkromný archív)

Juraj Jánošík

Z dlhodobého horizontu je nesmierne ťažké robiť takéto odhady. Zástupy vedcov, vizionárov či futurológov sa snažia už od počiatkov umelej inteligencie predpovedať, kam sa tento odbor posúva. Pred viac ako dvomi dekádami sa v odbornej komunite hovorilo, že v dobe, ktorú teraz žijeme, už budeme mať singularitu – všeobecnú umelú inteligenciu, ktorá svojou inteligenciou prevýši ľudskú a zároveň bude samostatná v rozhodovaní. Ako vidíme tieto predpovede sa nenaplnili.

Juraj Jánošík (súkromný archív/ESET)

Aktuálne vedecká komunita hovorí o možnom dosiahnutí tohto míľnika v polovici, prípadne na konci tohto storočia. Ďalšia skupina hovorí, že sa nám to nepodarí nikdy. Pravdou však je, že technológie a samotný výkon počítačov, ktoré sú pre pokrok v umelej inteligencii kľúčové, sa za poslednú dekádu posunuli výrazne dopredu. Na to, aby v určitých oblastiach počítač predbehol človeka, to určite stačí. Obzvlášť v oblastiach, kde počítače už z princípu dominujú nad človekom – množstvo uložených informácií, rýchlosť počítania s veľkými číslami a podobne.

Horšie to však už je s rozoznávaním vzorcov – tam ma ľudský mozog stále navrch. Na dosiahnutie všeobecnej umelej inteligencie dnešné poznatky nestačia. Na to budeme potrebovať ďalšie znalosti a technológie, ktoré teraz ešte nemáme, nie len v oblasti informačných systémov, ale hlavne v neurovede. Určite teda v dohľadnej dobe budeme o spojení neurovedy a umelej inteligencie ešte veľa počuť.

Tomáš Kasanický

Umelá inteligencia sa stane integrálnou súčasťou väčšiny zariadení, ktoré bežne využívame. Tento jav je badateľný už v súčasnosti. Nárast výpočtovej kapacity umožnil rapídny vzostup aplikáciám využívajúcim hlboké učenie, pričom táto doména je stará niekoľko desaťročí. Všetky tieto techniky napomôžu kvalitnejšej manipulácii so znalosťami, a to hlavne tacitnými.

Tomáš Kasanický (súkromný archív)

Ondřej Bajgar

Predpovedanie technologického vývoja je zložité, avšak vo vývoji sa dá vysledovať niekoľko trendov. Jedným z nich sú prudko narastajúce investície do umelej inteligencie ako zo strany súkromných firiem, tak zo strany vlád. Môžeme tak očakávať, že vývoj bude pokračovať ešte závratnejším tempom ako v súčasnosti a technológia sa bude nasadzovať v ďalších a ďalších  oblastiach.

S rastúcim nasadzovaním – najmä v kritických oblastiach ako je zdravotníctvo – súvisí aj potreba regulácie. Nadchádzajúce roky sa teda tiež ponesú v duchu hľadania vhodného rámca na regulovanie technológie, ktorá sa nám veľmi rýchlo mení pod rukami. Dôležité tu bude pripraviť regulačný rámec, ktorý nám ju umožní regulovať dlhodobo a nie iba reagovať na problémy, ktoré sa už objavili.

Čo sa konkrétnych oblastí AI týka, najrýchlejší pokrok teraz vidím v oblasti porozumenia a generovania prirodzeného jazyka, a očakávam že to bude nejaký ten čas ešte pokračovať.

Emil Fitoš

Prvky umelej inteligencie (AI) alebo strojového učenia sa postupne stanú významnými súčasťami takmer všetkých softvérových riešení. Skôr či neskôr sa stanú aj súčasťou inteligentných koncových zariadení, čo znamená, že umelá inteligencia sa začne presúvať až na úroveň internetu vecí (IoT).

Emil Fitoš (súkromný archív/itas)

Musk, Hawking a iní experti varujú pred bezpečnostnými rizikami, ktoré umelá inteligencia predstavuje. Sú skutočne reálne?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa