Vedci prišli s doteraz najväčšou kozmologickou simuláciou, o ktorej informuje portál Interesting Engineering. Vďaka projektu FLAMINGO sú astrofyzici oveľa bližšie k chápaniu starej záhady, ktorej rozlúsknutie je nesmierne náročné. Ľudstvo sa totiž snaží zistiť, ako je v našom vesmíre rozložená klasická hmota a temná hmota, keďže len snímanie kozmu teleskopy na to nestačí.

Nevídaná precíznosť

Nesmierna precízna počítačová simulácia vesmíru sa, na rozdiel od svojich predchodcov, zaoberala nielen iluzívnou temnou hmotou, ale tiež bežnou hmotou, ktorej presná distribúcia v kozme známa nie je. V rámci bežnej hmoty boli zahrnuté galaxie, hviezdy a tiež planéty v týchto galaxiách, pričom ako dodáva Kráľovská astronomická spoločnosť, v súlade s fyzikálnymi zákonmi sa podarilo simulovať ich evolúciu spolu s temnou hmotou a temnou energiou.

K tejto simulácii boli zverejnené hneď tri štúdie, z ktorých jedna popisuje metódy použité pri simulácii, ďalšia prezentuje samotnú simuláciu a tretia sa zaoberá tým, ako dobre sa tejto simulácii podarilo replikovať skutočnú štruktúru vesmíru.

Podľa doterajších modelov je možné stanoviť vlastnosti vesmíru na základe niekoľkých kozmologických parametrov, ktoré ľudstvo dokáže merať viacerými spôsobmi vysokou presnosťou. Hodnoty merané rôznymi metódami však dávajú rôzne výsledky a s touto nezrovnalosťou môže pomôcť práve takáto komplikovaná simulácia. Ak sa nepodarí tieto nezrovnalosti objasniť, naše doterajšie teórie budú v ohrození.

Pomáhajú interpretovať dáta

Prvotné výsledky simulácie naznačujú, že je pre vytváranie presných predpovedí nutné brať do úvahy s čo najvyššou presnosťou klasickú hmotu a tiež neutrína – častice, ktoré sú prakticky všade, ale takmer vôbec neinteragujú s hmotou a vedci preto majú vážny problém s ich skúmaním.

Na vytvorenie tejto extrémne komplikovanej simulácie vedci použili vlastný program, pomocou ktorého rozdelili zdĺhavé počítanie medzi vyše 30 000 procesorov. Samotná simulácia pritom pozostávala z 300 miliárd prvkov rozlíšenia, teda častíc s hmotnosťou malej galaxie. Samotný simulovaný priestor mal tvar kocky s dĺžkou strany 10 miliárd svetelných rokov.

Možno

Tieto čísla sú neuveriteľné a dokazujú, že je kľúčom k pochopeniu vesmíru nielen získavanie čo najväčšieho množstva dát z pozorovaní, ale tiež vytváranie čoraz presnejších a rozsiahlejších simulácií.