V novej štúdii zverejnenej prostredníctvom vedeckého žurnálu Science vedci pokladajú základy poznatkov, ktoré pojednávajú o nesmierne dôležitom období pre našu planétu, v rámci ktorého sa oteplila oveľa viac, než sme si doteraz mysleli. Ako totiž upozorňuje Smithsonian Magazine, priemerná globálna teplota mala narásť o neuveriteľných 26 °C, vďaka čomu sa naša Zem premenila zo zmrznutej planéty na rozpálený svet prekypujúci životom.

Otepľovanie nabralo nebezpečný spád

Práca na tejto štúdii započala ešte v roku 2018 ako súčasť oveľa väčšieho výskumu a teraz sme sa dočkali výsledkov, podľa ktorých stúpla teplota našej planéty v priebehu necelých 500 miliónov rokov, presnejšie počas 485 miliónov rokov, z 11 °C na 36 °C. V skutočnosti pritom nešlo o rast ako taký, ale o kolísanie, takže bolo otepľovanie v niektorých prípadoch rýchlejšie, inokedy zase dochádzalo k pomerne rýchlemu ochladeniu.

Ide o nesmierne dôležité poznatky, keďže sa vedci snažia o objasnenie minulosti zemskej klímy už dlhú dobu a pokrok sa väčšinu času v tomto smere skrýval. Aby sa vedci dopracovali k naozajstným výsledkom vyhotovili až 850 klimatických modelov simulujúcich podmienky počas éry známej ako fanerozoikum, trvajúce 542 miliónov rokov. Ide o šieste a posledné obdobie, ktoré trvá dodnes.

Judd a spol. 2024

Toto obdobie zahŕňa vývoj drvivej väčšiny života na Zemi a zároveň niekoľko hromadných vymieraní, pričom väčšinu tohto času sa naša planéta nachádzala vo vyššom rozmedzí teplôt, než v tých chladnejších. Je nutné dodať, že otepľovania v minulosti neznamenajú, že je dnešné globálne otepľovanie prirodzené. Práve naopak, tieto poznatky potvrdzujú vážnosť vplyvu ľudskej činnosti na našu planétu.

Naše budovy nie sú pripravené

Odborníci tento rok upozorňovali aj na nepripravenosť budov na Slovensku na klimatické zmeny, ktoré sa už začínajú naplno prejavovať.

„V budúcnosti sa budeme musieť viac sústrediť na rekonštrukcie, prestavby, nadstavby, dostavby, alebo iné úpravy existujúcich domov,“ uviedol architekt a urbanista Miroslav Marko, ktorý sa venuje navrhovaniu budov s nízkym vplyvom na životné prostredie a adaptácii na klimatickú zmenu.

Príliš náhle a rýchle

Ako ďalej dodáva NewScientist, najdôležitejšia je intenzita rastu, resp. celkovo rýchlosť zmeny teploty, či už je to otepľovanie alebo ochladzovanie. Kvôli ľudskej činnosti sa totiž naša planéta ohrieva príliš rýchlo a dochádza k narúšaniu väčšiny ekosystémov, ktoré už dnes prišli o množstvo druhov a na pokraji vyhynutia sú ďalšie.

Drasticky sa vyvíjajúcu situáciu dokazujú aj neustále prekonávané rekordy teplôt, čo potvrdzuje rok 2023, ďalší doteraz najteplejší rok v histórii meraní. Klimatické zmeny v tomto roku zintenzívnili vlny horúčav, suchá a požiare na celej planéte a posunuli „globálny teplomer“ o 1,48 stupňa Celzia nad predindustriálnu referenčnú hodnotu, oznámila C3S. Nepríjemné rekordy ale padali aj tento rok.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú