Recyklácia rôznych materiálov sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou modernej civilizácie.

Nielenže uľahčuje používanie niektorých surovín, ale predovšetkým odbremeňuje priemysel od potreby neustálej ťažby nových materiálov a ich následného spracovania, ktoré je často energeticky veľmi neefektívne a produkuje množstvo škodlivých emisií a skleníkových plynov.

Ako informuje Ars Technica, jedným z extrémnejších prípadov efektívnej recyklácie sú veterné turbíny, ktoré môžeme v budúcnosti recyklovať do širokej škály užitočných predmetov. Medzi nimi sa nečakane nachádzajú napríklad aj jedlé gumové medvedíky.

Krása chémie

Na nezvyčajnú príležitosť upozorňuje inžinier chémie John Dorgan, ktorý vytvoril špeciálny polymér s obzvlášť výbornými recyklačnými vlastnosťami.

Čepele veterných turbín z tohto polyméru je totiž možné premeniť po skončení životnosti napríklad na plexisklo používané v automobilových svetlách, plienky či dokonca kuchynské umývadlá.

rawpixel.com/freepik

Azda najčudnejším možným produktom recyklácie tohto polyméru sú však jedlé gumové medvedíky. Svetový hlad táto technológia síce nevyrieši, avšak flexibilita v možnosti recyklácie je kľúčom k dlhodobej udržateľnosti rôznych zariadení, vrátane veterných turbín ekologicky produkujúcich zelenú elektrickú energiu.

Veľkou výhodou tohto jedinečného bioplastu je práve zníženie uhlíkovej stopy veterných turbín, ktoré sa v tomto smere radia na tretie miesto – za jadrovou energiou na prvom mieste a solárnou na druhom. Nový materiál je prezentovaný v štúdii, ktorá je zverejnená prostredníctvom EurekAlert.

Zatiaľ ich nerecyklujeme

Dnešné veterné turbíny majú jednu zásadnú nevýhodu a tou je práve materiál, z ktorého sú skonštruované ich vrtule. Jedná sa o kompozit, ktoré nie je možné recyklovať a, ako vysvetľuje NewAtlas, do roku 2050 majú stáť až za 40 000 000 tonami odpadu, keďže ich životnosť sa pohybuje okolo 25 rokov.

Niektoré veľké spoločnosti pracujú aj na vlastných materiáloch, ktorých cieľom je práve umožnenie recyklácie týchto gigantických turbín. Recyklácia sa vďaka tomu dostáva aj do oblastí, do ktorých v minulosti nedosiahla a túto kľúčovú metódu začínajú čoraz viac pociťovať aj elektrické autá.

Freepik

Elektromobily už vieme recyklovať

Batérie elektromobilov robili takisto dlhú dobu vrásky nielen odborníkom, ale aj ich používateľom. Tvoria ich totiž často vzácne a drahé materiály, ktorých ťažba bola emisne náročná a recyklácia by mala zásadne pomôcť znížiť ich celkovú uhlíkovú stopu.

V tomto smere napreduje napríklad Nórsko, ktoré očakáva vybudovanie továrne Hydrovolt. Tá dokáže každoročne spracovať a recyklovať až 12 000 ton akumulátorov elektromobilov, teda približne 25 000 kusov – to je dostatok na pokrytie celej flotily elektromobilov v Nórsku.

„Je to takmer ako replikátor zo Star Treku, kde v podstate premenia atómy na čokoľvek chcú – zmrzlinové poháre, nové oblečenie a podobne,“ vysvetľuje Dorgan. Zároveň dodáva, že od podobného replikátoru sme ďaleko a jedná sa len o inšpiráciu, ktorá vedcom pomáha s vymýšľaním nových vecí.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP