Aktuálne najväčšia pobrežná veterná farma sa nachádza pri pobreží Spojeného kráľovstva a je vo výstavbe už od roku 2016. Farma, respektíve projekt dostal názov Hornsea 2 a pozostáva zo 165 turbín Siemens Gamesa s výkonom 8 MW. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Hornsea 2 je v podstate akýmsi doplnkom alebo pokračovaním projektu Hornsea 1, ktorý je komerčne využívaný od minulého roka. Pobrežná veterná farma Hornsea 1 disponuje 174 turbínami a kapacitou 1,2 GW, čo postačuje pre napájanie viac ako jedného milión britských domácností.

Nasledovník Hornsea 1 je stále vo výstavbe, pričom len v októbri tohto roku sa podarilo dokončiť jeho rozvodnú a kompenzačnú stanicu. Vďaka tomuto úspechu dánska energetická spoločnosť a prevádzkovateľ Hornsea 2, firma Orsted, dokázala vyrobiť prvú energiu na novej veternej farme, ktorá by mala poskytnúť energiu až pre 1,3 milióna britských domácností.

Ako píše portál CNBC, Hornsea 2 leží približne 89 km od východného pobrežia Spojeného kráľovstva a rozprestiera sa na ploche 462 km². Farma sa môže pochváliť kapacitou až 1,3 GW, takže po jej dokončení v roku 2022 predbehne svojho predchodcu Hornsea 1 a stane sa najväčšou pobrežnou veternou farmou na svete. Vyrobenú energiu bude na pobrežie z mora posielať prostredníctvom 800 km dlhej kabeláže, ktorá sa pripojí k národnej sieti nachádzajúcej sa v Killingholme.

Okrem Hornsea 1 a Hornsea 2 sú naplno rozbehnuté aj projekty Hornsea 3 a Hornsea 4, pričom tretí projekt bol schválený minulý rok a štvrtý je aktuálne vo fáze plánovania. Inžinieri a zamestnanci momentálne pracujú na testovaní zariadení, inštalovaní zvyšných turbín a príprave na uvedenie do komerčnej prevádzky.

Projekty Hornsea nie sú jediné

V prvej štvrtine tohto roka sa do prevádzky dostala aj najvýkonnejšia prílivová turbína na svete, pričom už o pár mesiacov neskôr spoločnosť Orbital Marine Power, ktorá stojí za jej spustením, oznámila, že turbína O2 už dodáva elektrickú energiu do miestnej siete.

Turbína využíva kinetickú energiu veľkého množstva vody, ktorá sa v dôsledku prílivu a odlivu divoko tlačí cez úžiny, kde sa jej tok neustále zrýchľuje. Na podobnom princípe fungujú aj dva najväčšie projekty prílivovej energetiky, Kórejská prílivová elektráreň Sihwa a prílivová elektráreň Rance vo Francúzsku.

Tie fungujú tak, že majú okolo seba vybudované obrovské podmorské konštrukcie a závorové systémy, ktoré pri odlive zatvárajú a pri prílive otvárajú stavidlá tak, aby čo najefektívnejšie využili vodu na poháňanie turbín.

Keďže si je spoločnosť vedomá nedostatkov týchto prílivových elektrární (veľmi nákladná výstavba a neblahé environmentálne dôsledky), k turbíne O2 sa rozhodli pristupovať úplne odlišným spôsobom.

Orbital Marine Power vybudovala 74 metrov veľkú plávajúci turbínu, ktorá má po svojich bokoch nainštalované dve 18 m dlhé ramená. Na konci každého ramena sa nachádza rotor o priemere 20 m, pričom rotory spolu plnohodnotne využívajú plochu viac ako 600 m².

Navyše, ramená s rotormi sú výškovo nastaviteľné, takže sa kvôli údržbe môžu vyťahovať von z vody. Aby celá turbína len tak voľne neplávala, v cieľovej destinácii s názvom Fall of Warness je ukotvená pomocou extrémne silných reťazí. Jej inštalácia bola teda pomerne jednoduchá, rýchla a hlavne v porovnaní s inými projektami podobného charakteru lacná.