Obrovská štruktúra pod povrchom Marsu môže objasniť dlhšiu dobu pretrvávajúcu záhadu, ktorá sa týka jeho nedávnej vulkanickej aktivity, informuje ScienceAlert.

Tento objav je nesmierne dôležitý pri odhaľovaní nielen minulosti, ale tiež budúcnosti Marsu a naznačuje, že je Mars dodnes geodynamicky aktívnou planétou – pre budúcich obyvateľov to môže byť kritické.

Plášťový chochol

Giganticky plášťový chochol, teda priestor v plášti planéty, cez ktorý prúdi smerom k povrchu magma, bol na Marse identifikovaný pod známou planinou Elysium Planitia. Tento chochol dosahuje priemer až približne 4 000 km a ako vysvetľujú v štúdii, zverejnenej v žurnále Nature Astronomy, výsledky naznačujú, že je Mars dodnes geodynamicky aktívnou planétou.

Aj keď sa teda Mars tvári navonok ako mŕtva planéta, nemusí to byť tak úplne pravdou a v skutočnosti sa jedná o oveľa živší svet, než sme doteraz predpokladali. Nejedná sa pritom o jediný dôkaz živého Marsu a pripája sa k množstvu ďalších dôkazov, ktoré sa vedcov postupne snažili presvedčiť o tom, že sa mýlia. Obrovský zdroj vulkanickej aktivity môže byť posledným dôkazom, ktorý potrebujú.

Adrien Broquet & Audrey Lasbordes

Jedným z týchto dôkazov je marťanský materiál, ktorý sa dostal až na Zem a naznačoval vulkanickú aktivitu pred pol miliardou rokmi či dokonca satelitné snímky praskliny Cerberus Fossae, kde sa nachádzajú povrchové vulkanické úložiská staré len asi 50 000 rokov. To je, na kozmické pomery, skutočne krátka doba.

Gravitácia v Elysium Planitia je navyše v porovnaní so zvyškom planéty nezvyčajne silná, čo takisto naznačuje prítomnosť akejsi aktivity pod povrchom.

Takmer definitívne

Za jedným z najnovších dôkazov stojí sonda InSight, ktorá sa dostala na koniec svojej misie kvôli nehostinným podmienkam Marsu. Červenú planétu monitorovala od novembra 2018 a potvrdila prítomnosť seizmickej aktivity spojenej s tou vulkanickou. Na základe všetkých týchto dôkazov a získaných údajov vedci vytvorili model, ktorý najväčšmi poukazuje práve na plášťový chochol obrích rozmerov.

Dôležitá sonda zomiera

Sonda InSight je na povrchu Marsu od 26. novembra 2018 a svoju plánovanú misiu, ktorá mala trvať 709 solov (marťanských dní, ktoré sú o 40 minút dlhšie ako pozemské), vykonáva už takmer 1 400 solov.

Najväčším problémom sondy InSight je narastajúci nedostatok elektrickej energie. Kým sondy ako Rover Perseverance či Curiosity nesú vlastný pasívny reaktor v podobe rádioizotopového termoelektrického generátora (RTG), menšie a lacnejšie sondy sú často vybavené solárnymi panelmi – tie môže postupom času pokryť prach.

NASA/JPL-Caltech

Minimálne rozmery tohto chocholu boli určené na 3 500 km a s teplotou o 95 až 285 °C vyššou, než jeho okolie. Vedci dodávajú, že sa jedná o veľmi podobné podmienky, aké kedysi panovali na Zemi a pomáhali utvárať jej povrch.

Ak sa tieto poznatky podarí definitívne potvrdiť, stane sa Mars už treťou planétou v Slnečnej sústave, na ktorej panuje takáto aktivita. Okrem Zeme je ňou totiž známa napríklad aj Venuša a nie je vylúčené, že sa v budúcnosti podarí potvrdiť aj na ďalších planétach.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP