Podvodná erupcia sopky Tonga, ku ktorej došlo začiatkom roka 2022, podľa novej štúdie narušila dokonca aj satelitný signál a to pomocou plazmových bublín, ktoré, ako sa ukázalo, dokáže takýto jav vytvoriť.

Ako informuje portál Interesting Engineering, interferencia vytvorený takýmto nezvyčajným javom je prekvapivo silná a bolo možné ju bez problémov zmerať.

Sieť meracích zariadení

Medzinárodný tím vedcov v rámci novej štúdie, ktorej výsledky zverejnili vo vedeckom žurnále Nature Scientific Reports, prišiel na to, že tlakové vlny spôsobené sopečnou erupciou vytvárajú takzvané ekvatoriálne plazmové bubliny, známe pod skratkou EPB, v ionosfére našej planéty. Práve tieto EPB majú schopnosť do značnej miery narušiť komunikácie medzi satelitmi.

Štúdia objasňuje aj vplyvy takéhoto rušenia, ktoré môže spôsobiť prerušovanie rádiového signálu a tiež nepresnosti GPS, pričom vedci tento jav predpovedali už dlhú dobu, čakali však na vhodné overenie. Na overenie hypotézy boli použité dva výkonné satelity a tiež pozemné zariadenia, ktoré merali pohyb ionosféry.

Wikimedia / NASA

Satelit Himawari-8 mal na starosti sledovanie tlakových vĺn, ktoré sa šírili atmosférou od výbuchu vulkánu a družica Arase zase sledovala spomínané EPB.

Výskum však objavil čosi nesmierne prekvapivé – tlakové vlny šíriace sa atmosférou a pripojené k plazmovým bublinám boli zaznamenané niekoľko minút až hodín pred tým, než došlo k osciláciám ionosféry.

Zasiahla aj Slovensko

Tlaková vlny z erupcie sopky Tonga v minulom roku bola zaznamenaná aj na Slovensku a to dokonca niekoľkokrát, keďže obehla celú planétu viackrát. Do Bratislavy, vzdialenej od miesta erupcie až 17 000 km, dorazila tlaková vlna, ktorá spôsobila, že stúpol atmosférický tlak vzduchu o 150 kPa, následne klesol o 300 kPa a potom opäť stúpol.

Stále nevieme všetko

Doteraz nevídaný jav naznačuje, že doterajšie atmosférické modely nie sú kompletné a vede niečo chýba. Vedci tak musia nové poznatky implementovať do existujúcich modelov, ktoré musia aspoň čiastočne prehodnotiť a pozmeniť. Nové modely tak budú opäť o niečo komplexnejšie a predovšetkým presnejšie, čo ľudstvu pomôže v mnohých oblastiach a to od chápania histórie a vývoja planéty, cez predpovedanie jej budúcnosti až po vyhodnocovanie obývateľnosti exoplanét.

Maxar

Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorej tento výskum pomôže, je výskum vesmírneho počasia, ktoré ovplyvňuje družice a vesmírne lety. Práve kvôli vesmírnemu počasiu stratila spoločnosť SpaceX desiatky satelitov Starlink po tom, čo slnečná erupcia spôsobila geomagnetickú búrku a zvýšenie hustoty vrchných vrstiev atmosféry.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú