Armáda SR reaguje na najväčšiu hrozbu modernej vojny. Generál varuje: Toto nám ešte chýba

V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Vojna na Ukrajine zmenila pohľad armád na celom svete na jednu technológiu: drony. Ešte pred pár rokmi boli bezpilotné stroje vnímané najmä ako nástroj na prieskum alebo špecializované operácie. Dnes rozhodujú o osude tankov, delostreleckých systémov aj celých obranných línií.

Aj preto zaujali slová náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Miroslava Lorinca, ktoré zazneli po rokovaní parlamentného brannobezpečnostného výboru. Slovensko podľa neho už disponuje viacerými typmi dronov a armáda ich postupne zapracováva do svojich plánov. Zároveň však priznal, že krajina sa nachádza len na začiatku oveľa väčšej transformácie.

„Nestačí mať len nejaké prieskumné drony. My sa musíme orientovať aj na útočné drony a potom aj na drony, ktoré nám zabezpečia väčší dosah, dolet,“ uviedol Lorinc.

Rovnako otvorene hovoril aj o ďalšej výzve moderného bojiska, teda obrane proti dronom. Ozbrojené sily SR preto vytvorili experimentálnu jednotku, ktorá testuje rôzne technológie a overuje ich účinnosť v slovenských podmienkach.

„Potrebujeme si všetky tieto veci overiť v rámci nášho vlastného experimentovania a takisto aj v súlade s naším domácim obranným priemyslom. Je dôležité, aby sme mali potom spoľahlivého partnera a aj spoľahlivú základňu,“ dodal Lorinc.

Slovensko drony používa už roky

Hoci sa môže zdať, že drony sú pre slovenskú armádu novinkou, realita je iná. Ozbrojené sily SR ich využívajú už dlhší čas predovšetkým na prieskum a získavanie informácií v reálnom čase. Medzi najznámejšie patria izraelské systémy Skylark I-LEX. Ide o takzvané mini-UAV, teda malé taktické bezpilotné lietadlá určené na sledovanie terénu a pohybu protivníka.

Zaujímavé je aj ich nasadenie. Skylark sa štartuje vyhodením z ruky alebo pomocou jednoduchého elastického katapultu. Po splnení misie nepristáva na podvozku, ale doslova sa znesie na zem do špeciálneho nafukovacieho vaku. Vojakom tak poskytuje rýchly pohľad „za najbližší kopec“ bez potreby komplikovanej infraštruktúry.

V posledných rokoch sa navyše čoraz viac presadzujú aj komerčné kvadrokoptéry upravené na vojenské použitie. Mnohé armády vrátane ukrajinskej využívajú systémy pôvodne určené fotografom alebo filmárom, ktoré po úpravách poskytujú prehľad o situácii za minimálne náklady.

Ich schopnosti sú však obmedzené. Väčšina z nich slúži len na pozorovanie, prenáša obraz alebo termovízne dáta a operuje na relatívne krátke vzdialenosti. Práve tu sa začína rozdiel medzi armádou vybavenou prieskumnými dronmi a armádou pripravenou na moderný konflikt.

Elbit Systems

Dron za pár stoviek eur dokáže zničiť techniku za milióny

Najväčšou technologickou revolúciou posledných rokov sa stali FPV drony (First Person View). Operátor ich riadi pomocou okuliarov prenášajúcich obraz z kamery priamo na palube stroja.

Pôvodne išlo o zariadenia určené pre športových nadšencov. Na Ukrajine sa však zmenili na mimoriadne účinné útočné prostriedky. Po jednoduchej úprave dokážu niesť výbušninu a zasiahnuť tank, radar či obrnené vozidlo s presnosťou, ktorá bola ešte pred pár rokmi vyhradená len drahým navádzaným zbraniam.

Ich najväčšou výhodou je cena. Zatiaľ čo moderné obrnené vozidlo stojí milióny eur, FPV dron môže stáť len niekoľko stoviek. Takáto ekonomika mení celé vojenské plánovanie. Práve preto Lorinc hovorí o potrebe orientovať sa aj na útočné bezpilotné systémy.

Jouav

Vyčkávacia munícia a útočné drony

Jednou z najrýchlejšie rastúcich kategórií je takzvaná vyčkávacia munícia (Loitering Munition). Na prvý pohľad pripomína klasický dron. Jej úlohou však nie je návrat na základňu. Po odhalení cieľa doň narazí a exploduje. Takéto systémy môžu dlhší čas krúžiť nad určenou oblasťou a čakať na vhodný moment útoku. Práve preto sa označujú ako vyčkávacia munícia. Medzi známe príklady patria americké systémy Switchblade alebo poľský Warmate.

Ešte vyššiu kategóriu predstavujú bojové bezpilotné lietadlá UCAV (Unmanned Combat Aerial Vehicle), ktoré dokážu niesť riadené rakety alebo presne navádzanú muníciu. Symbolom tejto kategórie sa stal turecký Bayraktar TB2. Jeho úspechy z prvých mesiacov vojny na Ukrajine obleteli celý svet.

Dôležité je však dodať aj druhú časť príbehu. Bayraktar exceloval v období, keď protivník ešte nemal vybudovanú hustú sieť protivzdušnej obrany a elektronického boja. Dnes sú veľké bezpilotné lietadlá na modernom fronte podstatne zraniteľnejšie. Silné radary, raketové systémy a rušenie z nich robia oveľa ľahší cieľ než na začiatku konfliktu.

Aj preto sa ich úloha postupne presúva skôr do prostredia s nižšou úrovňou ohrozenia alebo na námorné hliadkovanie mimo dosahu intenzívnej protivzdušnej obrany.

Instagram/AeroVironment/Screenshot/Kanal13/YouTube/Screenshot/DefenseWeb TV/YouTube

Rušičky už nemusia stačiť

Jedným z najväčších technologických súbojov súčasnosti je zápas medzi dronmi a elektronickým bojom.Mnohé armády investovali obrovské peniaze do rušičiek GPS signálu a rádiového spojenia. Predpoklad bol jednoduchý. Ak dron stratí kontakt s operátorom, stane sa nepoužiteľným.

Lenže vývoj sa medzitým posunul. Najmodernejšie FPV systémy začínajú využívať počítačové videnie a prvky umelej inteligencie. Operátor môže cieľ označiť ešte pred stratou spojenia a dron následne dokončí útok autonómne. Počas záverečnej fázy letu už nepotrebuje GPS ani nepretržité spojenie s človekom. Kamerový systém dokáže sledovať tank, vozidlo alebo inú techniku a automaticky korigovať let až do zásahu.

Výsledkom je nepríjemná realita pre obrancov. Technológie, ktoré ešte nedávno fungovali spoľahlivo, dnes strácajú časť svojej účinnosti. Práve preto sa protidronová obrana stáva jednou z najrýchlejšie sa vyvíjajúcich oblastí vojenských technológií.

AeroVironment

Protidronová obrana bojuje aj s matematikou

Lorinc upozornil, že na trhu existuje množstvo riešení, no o ich skutočnej efektivite je stále málo overených dát. Moderná protidronová obrana sa pritom delí na dve základné kategórie.

Prvou sú soft-kill systémy. Tie sa snažia dron zneškodniť bez fyzického zásahu pomocou rušenia rádiového spojenia, GPS navigácie alebo podvrhnutia falošných navigačných údajov.

Druhú skupinu predstavujú hard-kill riešenia. Sem patria siete vystreľované proti dronom, špeciálna protivzdušná munícia, automatické kanóny, raketové systémy či laserové zbrane.

Práve tu však vzniká jeden z najväčších paradoxov modernej vojny. Ak protivzdušná raketa za 100-tisíc eur zničí dron v hodnote 500 eur, obranca síce splnil úlohu, no z ekonomického pohľadu prehráva. Útočník môže posielať ďalšie a ďalšie lacné stroje, zatiaľ čo obranca míňa drahú muníciu.

Aj preto dnes rastie záujem o laserové a mikrovlnné systémy. Po počiatočnej investícii totiž jeden „výstrel“ stojí len cenu spotrebovanej elektrickej energie. Práve táto ekonomická asymetria patrí medzi hlavné dôvody, prečo armády NATO investujú do vývoja energetických zbraní.

Gemini/mbda-systems

Slovensko čaká technologická, ale aj organizačná výzva

Nasadenie dronov nie je len otázkou nákupu techniky. Problémom môže byť aj samotná rýchlosť obstarávania. Moderný dronový trh sa mení doslova každých niekoľko mesiacov. Objavujú sa nové senzory, výkonnejšie procesory, autonómne navigačné systémy či odolnejšie komunikačné moduly.

Tradičné vojenské akvizičné procesy však často trvajú roky. To vytvára paradoxnú situáciu. Armáda môže dokončiť obstarávanie technológie v čase, keď už bude na trhu existovať niekoľko generácií modernejších riešení.

Aj preto sa mnohé krajiny snažia vytvárať flexibilnejšie mechanizmy testovania a zavádzania nových systémov. Práve experimentálna jednotka, ktorú spomína Lorinc, môže byť jedným zo spôsobov, ako tento problém riešiť aj na Slovensku.

Súčasťou celej stratégie má byť aj spolupráca so slovenským obranným priemyslom. Spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice dlhodobo vyvíja optoelektronické systémy, senzory a pozorovacie technológie využiteľné aj pri detekcii bezpilotných prostriedkov. Popri nej vznikajú menšie projekty spolupracujúce s technickými univerzitami, ktoré sa venujú autonómnym systémom, navigácii alebo elektronickému boju.

Ukrajinská skúsenosť ukazuje, že nestačí mať iba prístup k zahraničným technológiám. Rovnako dôležitá je schopnosť ich rýchlo upravovať, opravovať a vyrábať podľa aktuálnych potrieb. Práve v tom môže mať domáca priemyselná základňa strategickú hodnotu.

Vojna na Ukrajine prepísala pravidlá moderného boja rýchlejšie, než väčšina armád očakávala. Slovensko dnes disponuje prieskumnými dronmi a postupne buduje ďalšie schopnosti, no generál Lorinc otvorene priznáva, že ide len o prvú fázu. Skutočnou výzvou nebude iba nákup nových strojov. Rozhodovať bude schopnosť držať krok s technológiami, ktoré sa menia doslova zo štvrťroka na štvrťrok.

Čítajte viac z kategórie: Novinky