Dlhodobé vystavenie sa emisiám zo spaľovania uhlia a ropných palív môže zvyšovať riziko vzniku amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS). Ide o vážnu neurodegeneratívnu chorobu, ktorá vedie k postupnej strate hybnosti a často k smrti. Naznačuje to nová kanadská štúdia, ktorá prvýkrát priamo spojila znečistenie ovzdušia oxidom siričitým (SO₂) s vyšším rizikom rozvoja tohto ochorenia.

Vedci analyzovali údaje od 304 pacientov diagnostikovaných s ALS a porovnali ich so vzorkou 1 207 zdravých ľudí rovnakého veku a pohlavia. Kľúčovým prvkom výskumu bolo odhadnutie expozície každého účastníka k znečisťujúcim látkam na základe záznamov o kvalite ovzdušia v oblasti, kde dlhodobo žil.

Výskumníci sa zamerali predovšetkým na hladiny oxidu siričitého, ktorý vzniká spaľovaním uhlia a ropných produktov. Hoci sa v minulosti spájal s poškodením mozgu, jeho potenciálna úloha pri vzniku ALS doteraz nebola skúmaná.

Prvé jasné spojenie medzi SO₂ a ALS

Výsledky ukázali, že pacienti s ALS mali vo svojom životopise „výrazne vyššiu expozíciu oxidom siričitým“ než zdraví účastníci štúdie. „Naše zistenia podporujú spojenie medzi dlhodobou expozíciou znečisťujúcim látkam v ovzduší, najmä oxidom siričitým, a rozvojom ALS. To poukazuje na potrebu lepších opatrení na kontrolu kvality ovzdušia,“ uviedli vedci vo svojej publikovanej práci.

Zaujímavé je, že v čase pred objavením prvých príznakov ochorenia sa expozícia SO₂ ukázala ako kľúčová. To naznačuje, že keď pacienti vyhľadajú špecialistov, choroba už môže byť v štádiu, kedy sa nedá zásadne ovplyvniť.

Analýza sa zamerala aj na oxid dusičitý (NO₂), ďalší produkt spaľovania fosílnych palív, ktorý bol v minulosti taktiež spájaný s rizikom ALS. Po zohľadnení ďalších faktorov, vrátane socioekonomických podmienok, sa však jeho významný vplyv v tejto štúdii nepotvrdil.

Pexels

Znečistenie ako skrytý rizikový faktor

ALS je síce pomerne zriedkavé ochorenie – celosvetovo pribúdajú 1 až 2 nové prípady na 100 000 obyvateľov ročne – no jeho priebeh je mimoriadne závažný. Choroba postupne ničí nervové bunky, vedie k paralýze a vo väčšine prípadov je smrteľná do troch rokov od diagnostiky. Príčiny ALS nie sú zatiaľ objasnené. Hoci vedci identifikovali niektoré rizikové faktory, napríklad genetické mutácie alebo nadmernú fyzickú záťaž, celkový obraz zostáva nejasný.

Štúdia kanadského tímu však naznačuje, že znečistenie ovzdušia by mohlo byť významným článkom v tomto komplexnom reťazci príčin. „Toto je prvá štúdia, ktorá poukazuje na to, že vyššie hladiny SO₂ v obytných oblastiach súvisia so zvýšeným rizikom ALS,“ zdôraznili autori.

Výzva na sprísnenie regulácií

Napriek tomu, že všetky skúmané oblasti spĺňali oficiálne normy pre „čistý“ vzduch, preukázala sa súvislosť medzi jeho dlhodobým znečistením a vyšším rizikom ochorenia. To vyvoláva obavy, že súčasné limity môžu byť nedostatočné na ochranu verejného zdravia. Vedci preto vyzývajú na sprísnenie regulácií kvality ovzdušia a zníženie emisií zo spaľovania fosílnych palív. „Existuje potreba preventívnych stratégií a lepších regulačných zásahov v oblasti vystavenia sa znečisteniu ovzdušia v záujme verejného zdravia,“ uviedli v závere.

Štúdia tak pridáva ďalší dielik do mozaiky dôkazov o škodlivosti spaľovania fosílnych palív. Okrem známej súvislosti so zhoršeným duševným zdravím, rakovinou pľúc či kardiovaskulárnymi ochoreniami sa znečistenie javí aj ako potenciálny spúšťač neurodegeneratívnych chorôb, čo môže mať zásadný vplyv na verejné zdravotníctvo v ére klimatickej a energetickej transformácie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia