Astronómom sa podarilo potvrdiť najvzdialenejšiu detekciu kyslíka vo vesmíre. Jedna z galaxií, ktorú objavil teleskop Jamesa Webba (JWST) totiž získal nezávislé potvrdenie svojej obrovskej vzdialenosti (veku). Na tému upozornil v tlačovej správe portál Phys.

Najvzdialenejšia detekcia kyslíku vo vesmíre

Ako sme ťa neraz upozorňovali aj v samostatnom článku, „bystré oko“ JWST dokázalo v uplynulých mesiacoch objaviť niekoľko extrémne vzdialených galaxií. Teraz však astronómovia môžu povedať, že v jednej z nich je kyslík. Ide pritom o najvzdialenejšiu detekciu tohto pre život dôležitého chemického prvku, aká kedy bola uskutočnená.

Objav sa podarilo uskutočniť v galaxii s názvom GHZ2/GLASS-z12, ktorej svetlo zaznamenal JSWST. Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že galaxiu teraz vidíme tak, ako vyzeral len 367 miliónov rokov po Veľkom tresku. Aspoň to naznačuje zistený červený posun.

Čo sa týka červeného posunu, ide o astronomickú veličinu, ktorá je úmerná tomu, ako ďaleko je objekt vo vesmíre. V dôsledku expanzie vesmíru v kozmických vzdialenostiach je svetlo emitované rôznymi objektmi posunuté smerom k červenej časti spektra viditeľného svetla, preto „červený posun“.

„Prvé snímky vesmírneho teleskopu Jamesa Webba odhalili toľko raných galaxií, že sme mali pocit, že výsledky musíme otestovať prostredníctvom najlepšieho pozemského observatória,“ uvádza hlavný autor štúdie Tom Bakx z Nagoyskej univerzity.

Správnosť zistení potvrdilo najlepšie observatórium na Zemi

Vedci teda prostredníctvom observatória ALMA, ktoré sa nachádza v púšti Atacama v Čile overili údaje zozbierané JWST, pričom potvrdili vek a teda aj vzdialenosť galaxie GHZ2/GLASS-z12. Navyše, urobili to prostredníctvom detekcie molekúl kyslíka.

Presnejšie vedci prostredníctvom ALMA hľadali emisnú čiaru spojenú s kyslíkom. Túto emisnú čiaru sa rozhodli hľadať z jednoduchého dôvodu. Tým je relatívne krátky rozsah formovania molekúl kyslíka, vďaka čomu sa pomerne frekventovane vyskytuje vo vzdialených galaxiách.

Nedávno sa pomocou observatória ALMA astronómom podarilo pozorovať až 873 protoplanetárnych diskov v okolí vzdialených hviezd. Okrem ohromného množstva dát a poznatkov o vývoji exoplanét a našej Zeme ich čakalo jedno veľké prekvapenie. Tým bolo zistenie, že pri drvivej väčšine pozorovaných diskov mal len prach hmotnosť rovnú 2,2 hmotnostiam Zeme. Už 20 z takmer 900 diskov malo dostatok prachu na to, aby vytvorili 100 alebo viac planét s hmotnosťou Zeme.

Čo sa týka potvrdzovania objavov vykonaných JWST, to je podľa autorov nevyhnutné vykonávať, pretože iba „priame pozorovanie spektrálnych čiar (čiar prítomných vo svetelnom spektre galaxie, ktoré sa používajú na identifikáciu prvkov) môže spoľahlivo potvrdiť skutočnú vzdialenosť galaxií“.

Samotná prítomnosť kyslíka prezrádza astronómom mnoho informácií o týchto galaxiách sídliacich v hlbokom vesmíre. Vôbec prvé hviezdy vo vesmíre boli totiž vyrobené iba z vodíka a hélia a až jadrové procesy v ich „srdciach“ viedli k vytvoreniu ďalších prvkov. Tie sa do vesmíru rozptýlili výbuchom supernov.

Údaje podľa všetkého naznačujú, že v prvých galaxiách vo vesmíre dochádzalo k prudkých explóziám, ktoré odviali plyn von z centra až do oblasti obklopujúcich galaxie.