Poľnohospodári v mnohých krajinách sa snažia zvýšiť produkciu pestovaných rastlín či chovaného dobytka pomocou rôznych modifikácií. Tie majú za úlohu zvýšiť ich odolnosť voči rôznym chorobám a znížiť tak straty na minimum. Farma v Austrálii ale na to ide inak a miesto chémie či genetiky stavila na slnečné lúče a morskú vodu. 

Plodiny na mnohých poliach sú poľnohospodárskymi strojmi často „chránené“ pomocou chemických postrekov, ktoré majú odlákať choroby či škodcov, aby sa tak minimalizovali prípadné straty. Či už chemické, alebo aj genetické úpravy plodín a dobytka majú za následok ich neprirodzený vývoj. Počas toho môžu byť absorbované aj škodlivé látky, ktoré koniec koncov, uškodia samotnému konzumentovi. Austrálska farma uprostred púšte však chce zmeniť spôsob dnešného pestovania poľnohospodárskych rastlín.

Sila Slnka a zavlažovanie morskou vodou

Farma Sundrop na juhu Austrálie s rozlohou 20 ha sa rozprestiera uprostred púšte, teda najmenej vhodného prostredia pre pestovanie plodín. Aj keď sa niekomu môže zdať, že tento spôsob poľnohospodárstva môže byť neefektívny, tak zdroje, ktoré sú na tejto farme využívané, svedčia o opaku. Napriek nehostinnému prostrediu je však farma úplne sebestačná. 23 000 zrkadiel zabezpečuje každý deň výrobu až 39 MW elektrickej energie. Zo Spencerovho zálivu sa zasa na vzdialenosť 2 km čerpá morská voda, ktorá prejde špeciálnym filtračným systémom.

zdroj fotografie: Screenshot/SundropFarms TV/YouTube

Nenechaj si ujsť
Vedci vytvorili najlepšie solárne články v histórii. Znamená ich fantastická účinnosť konečne stopku fosílnym palivám?

Ten odstráni všetku soľ, čím sa zo slanej morskej vody stane sladká, vhodná na zalievanie plodín. Každodenne sa takto spotrebuje až 1 milión litrov vody, ktorou na farme zavlažujú až 18 000 rajčinových kríkov v skleníku. Pri pohľade na ohromné množstvo zrkadiel sa mnohí pýtajú, kam je všetka tá energia sústredená? Slnečné lúče sa od nich odrážajú do 115 metrov vysokej veže, kde sa sústreďujú do jedného bodu, čím dokážu vyprodukovať také ohromné množstvo elektriny. Pri pestovaní plodín na tejto austrálskej farme tak nie sú za potreby žiadne pesticídy ani iné škodlivé látky.

Budúcnosť nevyzerá „ružovo“

Mnohí však túto farmu kritizujú kvôli tomu, že rajčiny môžu byť pestované aj v prívetivejších austrálskych oblastiach. Kto vie, či to však bude možné aj o niekoľko desaťročí. S vyčerpávaním, ale aj znečisťovaním svetových zásob vody, odlesňovaním či klimatickými zmenami sa sumy v poľnohospodárstve neustále zvyšujú. Udalosti posledných desaťročí mali významný vplyv na dnešnú podobu pestovania plodín a chovu dobytka. Tieto činnosti ročne stoja poľnohospodárov po celom svete až 2,5 bilióna eur.

zdroj fotografie: Pixabay

Výrazné zmeny a ohromný nárast populácie na Zemi budú mať podľa predpokladov o pár desiatok rokov za následok až 50 % nárast dopytu po potravinách. Bohužiaľ, naša planéta už v týchto rokoch „melie z posledného“ a ľudstvo dokonca od augusta tohto roka žije na „ekologický dlh“. V praxi tento výraz znamená, že sme počas tohto roka vyčerpali dostupné ročné zdroje našej Zeme omnoho skôr a všetko, čo spotrebujeme do konca roka bude „dlhom“. Farmy ako Sundrop však prinášajú do tejto zlej situácie aspoň trocha svetla nádeje, s ktorým ľudstvo ešte môže na Zemi zvrátiť kritické zmeny prostredia vôkol nás. Ako to na takej farme vyzerá si môžeš pozrieť aj v priloženom videu.