EXTRÉM: Toto je vyše 10 hier, ktoré prešlo do konca len minimum hráčov

Videohry boli už od ich samotného počiatku koncipované ako forma zábavy, slúžiaca najmä na odreagovanie po náročnom dni v práci alebo škole. Zatiaľ čo hry z 8 a 16-bitovej éry za svoju prehnanú obťažnosť v podstate nemôžu, určité nové tituly sa prirovnávania k Dark Souls priamo dožadujú. Toto je 15 náročných hier, ktoré len málokto dokáže dohrať do zdarného konca.

Battletoads

Zoznam začíname jednou z najtuhších hier 8-bitovej éry, oproti ktorej je prvý Super Mario Bros. prechádzka ružovou záhradou. Hra v tej dobe vynikala nad ostatnými plošinovkami rôznorodou hrateľnosťou líšiacou sa od úrovne k úrovni.

Jednoznačným kráľom rozbitých gamepadov od NESka je level na motorkách, v ktorom musíš s hlavným hrdinom prekľučkovať medzi prekážkami, kde priestor na manipuláciu je vyrátaný na milimeter.

Ikaruga

Ikaruga je na prvý pohľad jednoduchá hra zo žánru „shoot ‚em up“, ktorú by určite zvládol hocikto. Po niekoľkých minútach však z blikajúcej obrazovky strácaš pojem o čase a priestore, keďže ťa jej neutíchajúca hrateľnosť postavená na strieľaní a uhýbaní sa strelám pohltí v tom najrýdzejšom zmysle slova.

Rýchlo však zistíš, že tu sa na ospravedlnenia nikto nehrá a tvoje reflexy pravdepodobne nestačia. Hru následne buď vrátiš a požiadaš o refundáciu alebo odložíš späť na poličku a už nikdy ju z nej nezoberieš.

Ghosts ‚n Goblins

U nás menej známa séria sa časom preportovala snáď na všetky staršie konzoly, no svoju masochistickú púť začala už v roku 1985 na prvej domácej konzole od Nintenda. Pohyboval si sa v 2D leveloch, tvoje zdravie bolo vyobrazené brnením, a keďže išlo o hrateľnosť prebranú z automatov, poväčšinou tvoj rytier chodil nahý, čiže sotva nažive. Ghosts ‚n Goblins predstavuje čistokrvnú frustráciu v tej najnostalgickejšej forme, ikonickej pre herný priemysel 80. rokov.

Super Meat Boy

Dekádu dozadu zažívala svoju obrodu aj herná indie scéna a jedným zo základných stavebných kameňov tejto hernej odnože bol aj Super Meat Boy. Minimalistická skákačka postavená na metóde pokus a omyl, neustálom opakovaní rovnakých pasáži a ovládaní vycibrenom do posledného detailu vytvorili z tejto 2D záležitosti kult. Mrzačenie sa pred tisíckami divákov na YouTube bolo v tej dobe in, čo vo veľkej miere zavážilo aj na popularite Super Meat Boy.

Teenage Mutant Ninja Turtles

Náročnosť Teenage Mutant Ninja Turtles sa pripisuje ako nezmyselnému dizajnu levelov, tak aj tragickej technickej stránke tohto debutového vstupu newyorských korytnačiek do videoherného sveta.

Preto aj vďaka orientácii na detské publikum, ktoré koncom osemdesiatych rokov žilo seriálom s obľúbenými ninja korytnačkami, sa táto hra kvôli neprimeranej náročnosti vystavila obrovskej kritike. Najpamätnejšia časť hry je tak nechválene známy vodný level, ktorý si bol nútený prejsť až chronicky presne. Na to však väčšina hráčov nemala trpezlivosť a od hry radšej odklonila zrak.

Cuphead

Znovuzrodenie automatovej hrateľnosti prišlo v roku 2017 na Xbox One a počítače, neskôr na Nintendo Switch a teraz aj na PS4. Nádherná grafická stránka, hudba kopírujúca animáky z 50. rokov a extrémne náročná hrateľnosť sú tri aspekty, ktoré tvoria základne pilieri hry Cuphead. Nenechaj sa zmiasť rozprávkovým vizuálom, pretože práve ten šibalsky skrýva diabolskú retro hrateľnosť 2D strieľačiek.

Sekiro: Shadows Die Twice

Posledný výstup na svetlo sveta zo štúdia masochistov From Software zmenil pár herných mechaník, odosobnil sa od väčšiny RPG prvkov pôvodných hier a progres hrou nechal plne na zručnosti hráča. Sekiro je zasadené do feudálneho Japonska a v porovnaní so Souls hrami sa nebálo horizontálne rozdeliť hracie pole, čo mu dodalo dodatočný aspekt taktiky.

Nioh

Nečakane dobré RPG z roku 2017 by sa tak, ako mnoho ťažších hier súčasnosti, dalo klišoidne popísať ako kopírka Dark Souls. Nioh však dokázalo na tomto trhu priniesť mnohé vylepšenia hrateľnosti, spočívajúce v odklone k dynamickejšiemu súbojovému systému. Umierať budeš rovnako, no tentokrát vo viac japonskom štýle. Hre sa v roku vydania znamenite darilo, čo vypramenilo do ešte kvalitnejšieho pokračovania.

Super Mario Bros.: The Lost Levels

The Lost Levels je špeciálna verzia regulárneho pokračovania Super Mario Bros. K pomenovaniu však hra prišla až v roku 1993 na kolekcii Super Mario All-Stars pre SNES, keďže pôvodné pokračovanie zamýšľané prvotne Nintendom nikdy hranice domovského Japonska neprekročilo.

Na vine bola neuveriteľná náročnosť, kedy si v Nintende povedali, že ako pokračovanie ostatnému svetu postačí prepracovaná hra Doki Doki Panic do univerza Maria. Japonské pokračovanie je mnohými fanúšikmi považované za najnespravodlivejšiu hru všetkých čias.

Contra

8-bitová modla a synonymum pre ťažké hry už od roku 1987. Hra preslávila žáner „run and gun“ všade vo svete, no veríme, že ty si ju pamätáš ako skopírovanú ikonu na žltých kazetkách z tržnice. Hra už v tej dobe poskytla vynikajúci kooperačný režim a mnohí sa do dnešného dňa domnievajú, že bez neho je nehrateľná, keďže umieraš na jeden zásah a po troch životoch nastáva definitívny koniec, kedy si celú hru musíš prejsť od začiatku. Contra takisto predstavila legendárny konami cheat, vďaka ktorému si aj hráči mimo domovské Japonsko hru užili.

Devil May Cry 3: Dante’s Awakening

V tejto hre neplače iba diabol ale aj ty. Ešte teraz si spomíname na základnú školu, kedy sme sa báli chodiť domov zo školy, no nie kvôli zlým známkam, ale kvôli PS2 a tejto hre v mechanike. Vyhýbali sme sa jej míľovými krokmi, a to kvôli náročnosti nezvládnuteľnej ani introvertným japonským školákom.

Čerešničkou na torte sú tak súboje s bossmi, z ktorých si hlavný hrdina robí posmech až do momentu, kým nedostaneš jeho ovládanie do ruky. Z neustálej kombinácie meča a zbraní na diaľku dostaneš karpálny tunel už v prvý deň hrania a psychickú ujmu hneď druhý. Jednoznačne najlepší diel série.

Celeste

Jedna z najobľúbenejších indie hier posledných rokov, Celeste, patrí medzi najťažšie tituly v histórii videohier hneď z niekoľkých dôvodov. Hrateľnosť hry je postavená na perfekcionizme skokov a extrémne pohotových reflexoch hráča, kedy sa tu prehlbuje myšlienka zlepšovania jeho schopností každým životom. Na pozadí hry je tak vynikajúci príbeh zasadený do čarovného pixel artového sveta, ktorý však s narastajúcim herným časom hádže hráčovi pod nohy čoraz viac polien.

Dark Souls

Keď sa herná scéna začala prikláňať skôr k interaktívnym zážitkom ako k jadru hrateľnosti, musela smerovanie herného priemyslu v roku 2009 napraviť hra Demon´s Souls na PS3. Rok na to Japonci z From Software vydali, dnes už ikonickú záležitosť Dark Souls.

Pamätaj si len jedno, hra je spravodlivá a vôbec nie je ťažká, to len ty si chamtivý, netrpezlivý a vlastne zlý hráč. Naber skúsenosti na začiatku, pozbieraj duše, nauč sa základné herné mechaniky a výtvarne vynikajúco zvládnutých bossov dáš na dvadsiaty pokus.

Ninja Gaiden II

Pokiaľ ti je ľúto nervov, prstov a nadobudnutého majetku,  druhému dielu Ninja Gaiden sa vyhni oblúkom. Titul totiž zastáva žáner „hack and slash“ a samotná hrateľnosť je podobná pôvodnej sérií God of War, no s ninjami a so zameraním viac na rýchlosť a reflexy hráča, ako na reťazenie efektných kômb. Autori hry aj v tomto prípade zabudli, že hru vydávajú mimo Japonsko, a tak je hra nechutne ťažká a v určitých momentoch až frustrujúca.

F-Zero GX

Závodné hry boli vždy považované za tie najmenej stresujúce žánre spomedzi všetkých videohier. To však neplatí pri sérii F-Zero a najmä časti GX, ktorá sa exkluzívne na GameCube preslávila neodpúšťajúcou náročnosťou, prameniacou už zo samotnej podstaty fyzikálneho modelu vozidiel.

Hry v sérii F-Zero sa vyznačujú kompletne absentujúcim realizmom, vďaka čomu vozidlá dokážu ísť rýchlosťou až 1000 kilometrov za hodinu. Pri takejto rýchlosti aj tá najmenšia chyba vyústi k zníženiu pozície v pretekoch, čo v kombinácii s rýchlou hrateľnosťou nie je vzácnym javom.

Čítajte viac z kategórie: Hry