V tomto texte boli použité materiály SITA.

Slovensko si roky zvykalo na predstavu, že v energetike hrá výhodnú geografickú hru. Cez naše územie tiekol plyn ďalej do Európy, tranzit prinášal peniaze a poloha medzi východom a západom pôsobila ako strategická poistka. Táto éra sa však láme. Ako priniesla SITA Energetika v rozhovore s energetickým expertom Andrejom Noskom, Slovensko sa z krajiny na plynovej križovatke zmenilo na krajinu na konci plynovej trasy.

Ak krajina stratí časť tranzitného významu, prichádza o príjmy, o časť vyjednávacej sily a zároveň môže čeliť vyšším tranzitným nákladom, ktoré sa v konečnom dôsledku premietnu k zákazníkom. Nosko preto upozorňuje, že energetická bezpečnosť Slovenska už nemôže stáť na starom modeli.

Potrebujeme diverzifikáciu trás, využiteľné prepojenia so susedmi, skladovacie kapacity, flexibilnejšiu domácu infraštruktúru a účinnejšie znižovanie spotreby.

Tranzitná poloha už nestačí

Slovensko bolo dlhé roky súčasťou veľkej plynovej trasy. Lenže po ruskej invázii na Ukrajinu, sankciách, zmenách tokov plynu a rastúcej úlohe LNG sa európska energetická mapa zásadne zmenila. Plyn už neprúdi rovnakými trasami a štáty sa čoraz viac spoliehajú na kombináciu potrubí, terminálov, zásobníkov a nákupov na globálnom trhu.

Nosko v rozhovore pre SITA hovorí, že závislosť od jedného zdroja cez jednu trasu je horšia než závislosť od dovozu LNG. Skvapalnený zemný plyn prináša širší výber dodávateľov a väčšiu flexibilitu. Zároveň však nie je bez rizika. Európa sa tým vystavuje globálnej konkurencii, cenovým výkyvom, kapacitným obmedzeniam terminálov a rizikám námorných trás.

Hormuzský prieliv ostáva jedným z najcitlivejších miest svetovej energetiky a akékoľvek narušenie dopravy v tejto oblasti sa rýchlo premieta do cien palív, LNG aj širších nákladov európskej ekonomiky.

Freepik (Úprava redakcie)

LNG pomohlo, ale nevyriešilo všetko

Európa sa po odklone od ruského plynu oprávnene oprela o LNG. Problém je, že LNG nie je domáci zdroj. Je to globálny tovar, o ktorý súťaží Európa s Áziou, priemyslom, energetikou aj štátmi, ktoré sú ochotné zaplatiť viac. V čase krízy preto nemusí rozhodovať len to, či plyn existuje, ale či je dostupný za cenu, ktorú ekonomika zvládne.

Pre Slovensko je to nepríjemné hlavne preto, že nemá vlastný LNG terminál pri mori. Musí sa spoliehať na infraštruktúru susedov, prepojenia a zmluvy. To neznamená, že sme bez riešenia. Znamená to však, že stará predstava o „bezpečí cez tranzit“ už neplatí. Krajina na konci trasy musí rozmýšľať inak než krajina v strede hlavného prúdu.

Nosko preto hovorí, že namiesto ďalších investícií do ropnej a plynovej infraštruktúry by Slovensko malo viac diverzifikovať energetický mix a zvyšovať energetickú efektívnosť. To je kľúčová veta. Najlacnejšia energia je často tá, ktorú krajina nemusí kúpiť vôbec.

Tento smer sme riešili aj pri téme, ako energetický šok mení správanie domácností a firiem. Vyššie ceny plynu a neistota na fosílnych trhoch urýchľujú záujem o solárne riešenia, tepelné čerpadlá a technológie, ktoré znižujú závislosť od dovážaných palív.

Gemini/Canva

Nová závislosť môže prísť z technológií

Zaujímavá časť rozhovoru sa netýka iba plynu. Nosko upozorňuje aj na Čínu, ktorá má silnú pozíciu vo výrobe solárnych panelov, batérií, spracovaní kritických surovín a čistých technológií. Podľa neho nie je každá závislosť rovnaká. Pri jednoduchších komponentoch, ako sú panely alebo batérie, nemusí byť samotný dovoz automaticky problém. Oveľa citlivejšie sú „mozgy“ systémov: meniče, riadiace jednotky, kontrolné prvky a softvér.

Toto je presne miesto, kde sa energetika stretáva s kyberbezpečnosťou. Ak krajina nakúpi lacné zariadenia, ale stratí kontrolu nad tým, ako sa riadia, monitorujú a aktualizujú, nevytvorí si len energetickú závislosť. Vytvorí si aj technologické riziko.

Unsplash

Pre Slovensko z toho vyplýva jednoduchá stratégia. Nemusíme vyrábať všetko sami. Na to sme príliš malý trh. No mali by sme byť súčasťou európskych riešení, budovať odborné kapacity a sústrediť sa na časti reťazca s vyššou pridanou hodnotou. Inak ostaneme len montážnou krajinou, ktorá nakupuje cudzie technológie a nesie ich riziká.

Na čínsku dominanciu v čistých technológiách sme upozorňovali aj pri prudkom raste exportu solárnych riešení. Ako sme informovali v tomto článku, dopyt po čínskych solárnych technológiách rastie najmä v krajinách, ktoré sú citlivé na výkyvy cien fosílnych palív, čo z panelov a batérií robí nielen klimatickú, ale aj strategickú energetickú tému.

Najväčšia poistka môže byť doma

Nosko v závere rozhovoru pomenoval aj konkrétne kroky, ktoré by Slovensko malo riešiť do roku 2030. Hovorí o prísnejšom dohľade nad tým, ako sa využívala výnimka zo sankcií pri rope, o spolupráci s Maďarskom pri ropovode Adria a o strategických zásobách jadrového paliva.

Pri jadre dokonca naznačuje, že Slovensko by malo preskúmať účasť na výrobe paliva do reaktorov VVER-440 alebo spoluvlastníctvo výrobných kapacít ako súčasť širšieho európskeho riešenia.

To je dôležité, pretože energetická bezpečnosť nie je len o plyne. Je to kombinácia plynu, ropy, elektriny, jadra, obnoviteľných zdrojov, sietí, zásobníkov a technológií, ktoré to celé riadia. Slovensko sa už nemôže spoliehať na to, že mu strategická poloha automaticky prinesie výhodu.

Ak sme sa z plynovej križovatky stali koncom trasy, musíme sa začať správať ako krajina, ktorá si bezpečnosť buduje aktívne. Menej dovozovej závislosti, viac úspor, viac domácich zdrojov, lepšie prepojenia a väčšia kontrola nad kritickými technológiami.

To nie je zelený slogan. To je rozdiel medzi krajinou, ktorá krízu iba prežije, a krajinou, ktorá si v nej udrží kontrolu nad účtami, priemyslom aj vlastnou energetickou politikou.

Čítajte viac z kategórie: Novinky