Najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete už neslúži len fyzikom. CERN dokázal, že špičková veda môže mať veľmi praktický dosah aj na každodenný život. Large Hadron Collider (LHC), ikonické zariadenie, ktoré pomohlo objaviť Higgsov bozón, dnes vykuruje tisíce domácností vo francúzskom meste Ferney-Voltaire. Ide o jeden z najzaujímavejších príkladov využitia odpadového tepla v Európe.

Od polovice januára CERN dodáva teplo do novovybudovanej mestskej tepelnej siete, ktorá zásobuje obytné aj komerčné budovy v okolí. Zdrojom energie nie sú kotly ani spaľovanie plynu, ale horúca voda z chladiacich okruhov urýchľovača častíc.

LHC má obvod približne 27 kilometrov a jeho technologické systémy, najmä kryogénne zariadenia, musia byť nepretržite chladené. Pri tomto procese vzniká veľké množstvo tepla, ktoré sa dlhé roky jednoducho vypúšťalo do atmosféry.

Teplo, ktoré by sa normálne stratilo

Nový systém však tento prístup mení. Horúca voda z chladiacich okruhov najskôr prejde cez dva výmenníky tepla s výkonom päť megawattov. Tie prenesú energiu do centrálneho vykurovania mesta Ferney-Voltaire a až následne sa voda ochladená vracia späť do technologického okruhu CERN. V praxi to znamená, že teplo, ktoré by inak vyšlo nazmar, dnes nahrádza klasické fosílne zdroje.

CERN v súčasnosti dodáva do siete výkon v rozmedzí jeden až päť megawattov. Pri plnej prevádzke urýchľovača by však systém dokázal poskytnúť ešte viac. Aj súčasné hodnoty však znamenajú výrazný environmentálny prínos. Projekt má potenciál ušetriť tisíce ton oxidu uhličitého ročne a znižuje energetickú závislosť mesta od tradičných zdrojov.

CERN (Úprava redakcie)

CERN ako energetický experiment

Zaujímavé je, že dodávky tepla budú pokračovať aj počas plánovanej viacročnej odstávky LHC známej ako Long Shutdown 3. Aj keď sa urýchľovač pripravuje na rozsiahlu modernizáciu, niektoré systémy musia zostať chladené nepretržite. To umožní CERN dodávať teplo väčšinu času aj v období, keď sa experimentálne zrážky častíc nekonajú.

CERN

Projekt vo Ferney-Voltaire je súčasťou širšej stratégie CERN zameranej na energetickú efektívnosť. Organizácia systematicky hľadá spôsoby, ako zachytávať a znovu využívať odpadové teplo zo svojich zariadení. Podobné riešenia sa pripravujú aj pre dátové centrá a ďalšie technologické uzly v areáli. Do roku 2027 by mali tieto opatrenia priniesť ročné úspory energie na úrovni 25 až 30 gigawatthodín.

Ukazuje sa tak, že zariadenie postavené na skúmanie základných zákonov vesmíru dokáže mať prekvapivo konkrétny prínos aj pre bežných ľudí. Veda a energetika sa v tomto prípade stretli v praxi, ktorá dáva zmysel nielen výskumníkom, ale aj domácnostiam, ktoré dnes kúria teplom z najväčšieho fyzikálneho experimentu planéty.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia