Analytici neverili vlastným číslam: Európa likviduje tradičné palivá, dosiahla historický obrat

Európska energetika dosiahla historický míľnik. Elektrina vyrobená zo slnka a vetra vlani po prvý raz prekonala objem produkcie z fosílnych palív. Ide o zlomový moment, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi pôsobil ako vzdialená vízia klimatických stratégií, dnes je však realitou podloženou tvrdými dátami.

Analýza think tanku Ember, na ktorú upozornil portál Euractiv, ukazuje, že veterné a solárne elektrárne sa v roku 2025 podieľali na výrobe elektriny v Európskej únii tridsiatimi percentami.

Fosílne zdroje, teda uhlie a plyn, klesli na 29 percent. Ešte pred piatimi rokmi pritom mali čisté zdroje len približne pätinový podiel. Dynamika rastu obnoviteľných technológií tak mení štruktúru európskeho energetického mixu rýchlejšie, než očakávali aj samotní analytici.

Energetika sa mení rýchlejšie, než sa čakalo

Výsledok je o to výraznejší, že prišiel v roku, keď výrobu z vodných elektrární oslabilo suché počasie. Produkcia z vody medziročne klesla o 12 percent, čo je citeľný zásah pre viaceré krajiny. Napriek tomu sa celkový podiel obnoviteľných zdrojov dokázal udržať na rekordnej úrovni práve vďaka masívnemu rozmachu veterných a solárnych inštalácií.

Analytička Beatrice Petrovich zo spoločnosti Ember označila tento moment za dôkaz tempa, akým sa sektor transformuje. „Nasledujúcou výzvou bude výrazne znížiť závislosť EÚ od drahého, dovážaného plynu. Investíciou do celého systému môže EÚ využiť domáce obnoviteľné zdroje na stabilizáciu cien a poistiť sa proti energetickému vydieraniu,“ zdôraznila.

Práve plyn zostáva citlivým bodom európskej energetiky. Hoci fosílne palivá ako celok ustupujú, výpadok vody museli štáty dočasne kompenzovať vyšším využívaním plynových elektrární. Dôsledok bol finančne citeľný. Účet za dovoz plynu určeného na výrobu elektriny dosiahol 32 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o 16 percent.

Medzitým sa uhlie prepadlo na historické minimum. V roku 2025 tvorilo už len 9,2 percenta vyrobenej elektriny v EÚ. V niektorých krajinách sa stáva marginálnym zdrojom. Írsko v júni 2025 jeho využívanie úplne ukončilo a Fínsko ho prakticky vyradilo niekoľko rokov pred plánovaným termínom. Ešte pred dvoma dekádami pritom uhlie dominovalo európskej výrobe.

Unsplash/Pixabay

Batériové úložiská ako kľúč k stabilite

Jedným z najdôležitejších prvkov novej energetiky sa stávajú batériové úložiská. V roku 2025 zaznamenali v EÚ výrazný rast a ich celková kapacita presiahla 10 gigawattov, čo je dvojnásobok oproti roku 2023. Úložiská pomáhajú vyrovnávať rozdiel medzi výrobou a spotrebou, najmä vo večerných hodinách, keď dopyt rastie a solárne elektrárne už nevyrábajú.

Príkladom je Taliansko, kde energia uložená v batériách dokáže cenovo konkurovať plynovým zdrojom počas špičky. Ak sa podarí naplniť plánované projekty, kapacita batériových systémov by sa podľa Ember mohla v najbližších rokoch zvýšiť až desaťnásobne. To by znamenalo nielen stabilnejšiu elektrizačnú sústavu, ale aj predvídateľnejšie ceny pre domácnosti a firmy.

Európska energetika tak vstupuje do novej fázy. Dominancia fosílnych palív sa postupne stáva minulosťou a ťažisko sa presúva k domácim, nízkoemisným zdrojom podporeným modernými technológiami akumulácie. Tempo zmien naznačuje, že ide o proces, ktorý už nebude možné zvrátiť, iba urýchliť alebo spomaliť politickými rozhodnutiami a investíciami

Čítajte viac z kategórie: Ekológia