Európa objavila obrovskú dieru v systéme. Horúčavy narobili škody za 43 miliárd eur

Extrémne horúčavy už nie sú len zdravotným alebo klimatickým problémom. Podľa údajov Moody’s citovaných agentúrou Reuters pripravili európsku ekonomiku počas minulého leta približne o 43 miliárd eur, no poisťovne z tejto sumy pokryli len asi 500 miliónov eur.

Rozdiel odhaľuje nepríjemnú slabinu európskeho podnikania. Horúčava totiž nemusí zničiť budovu ani stroj, aby firme spôsobila obrovskú škodu. Stačí, že ľudia prestanú nakupovať, pracovníci spomalia, výroba sa musí obmedziť alebo prestane fungovať doprava.

Na prvý pohľad vyzerajú čísla až absurdne. 43 miliárd eur strateného ekonomického výkonu oproti približne 500 miliónom eur poistných plnení. Z týchto údajov vychádza, že poistenie pokrylo len približne 1,2 % strát. Inými slovami, ekonomická škoda bola približne 86-krát vyššia než suma, ktorú vyplatili poisťovne.

Nejde pritom o klasickú katastrofu, pri ktorej voda zaplaví továreň alebo vietor strhne strechu. A práve v tom je problém.

Reuters upozorňuje, že extrémne teplo sa do tradičného poistenia prerušenia prevádzky často vôbec nezmestí. Väčšina takýchto produktov bola vytvorená pre situácie, keď podnik utrpí fyzické poškodenie majetku. Horúčava však môže nechať budovu úplne neporušenú a napriek tomu firme zobrať významnú časť tržieb.

Dobrým príkladom je talianska Padova. Tradičný večerný čas na aperitív sa počas extrémne teplých dní posunul, pretože ľudia namiesto terás vyhľadávali klimatizované priestory. V prieskume medzi približne 600 gastronomickými prevádzkami v meste a okolí uviedlo viac než 80 % podnikov pokles obratu okolo 20 %. Budova pritom nemusí mať ani škrabanec.

Rovnaký mechanizmus sa prenáša do ďalších odvetví. Zamestnanec v prehriatej hale pracuje pomalšie. Obchod má menej zákazníkov. Chladenie fabriky spotrebuje viac elektriny. Vlak môže dostať obmedzenie alebo meškanie. Poľnohospodárstvo stráca výnosy a sucho zároveň komplikuje zásobovanie vodou.

Reuters cituje aj prieskum približne 9 000 európskych malých a stredných podnikov pre európskeho poistného regulátora. Poistenie prerušenia prevádzky naviazané na majetkové poistenie malo 28 % respondentov, zatiaľ čo krytie prerušenia činnosti bez fyzického poškodenia uviedlo len 17 %.

Unsplash

Horúčava je pre poisťovňu zvláštny nepriateľ

Poisťovníctvo funguje najjednoduchšie pri udalostiach, ktoré majú jasný začiatok, koniec a merateľnú škodu. Búrka poškodila strechu. Povodeň zaplavila sklad. Požiar zničil výrobnú linku. Extrémne teplo funguje inak. Môže pôsobiť celé týždne a zároveň spustiť niekoľko problémov naraz. Reuters ho preto opisuje ako zložené riziko, ktoré sa prepája so suchom, nedostatkom vody či požiarmi. A problém sa zväčšuje.

Swiss Re Institute uvádza, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. Priemerné povrchové teploty boli v období 2015 až 2024 približne o 2,2 °C vyššie než v predindustriálnom období, zatiaľ čo globálny rozdiel predstavoval približne 1,2 °C. Európa zároveň podľa Swiss Re zažíva zhruba o 64 % viac horúcich dní než v 50. rokoch minulého storočia.

Aktuálne leto ukazuje, že ekonomický problém môže ešte výrazne narásť. Holandská banka Triodos začiatkom augusta odhadla, že horúčavy a sucho by mohli v roku 2026 ukrojiť približne 1 % HDP Európskej únie, teda okolo 180 miliárd eur. Ide o prognózu, nie už vzniknutú škodu, pričom najväčšiu časť má podľa banky tvoriť pokles produktivity práce.

Grok/ESA/Kai-Yuan Li/UCR

Novou poistkou nebude iba poistná zmluva

Pre firmy z toho vychádza nepríjemný záver. Ak klimatické riziko nie je možné jednoducho preniesť na poisťovňu, časť peňazí bude musieť ísť priamo do technológií, ktoré škode zabránia.

Najviditeľnejšia je klimatizácia. Európa však v tomto smere stále výrazne zaostáva za regiónmi, ktoré sú na extrémne teploty zvyknuté. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje penetráciu klimatizácií v Európe približne na 20 %, pričom Swiss Re uvádza podobnú hodnotu 19 až 20 % európskych domácností. Masové dopĺňanie klimatizácií však vytvára ďalší problém: elektrickú sieť.

IEA upozorňuje, že chladenie je najrýchlejšie rastúcim zdrojom spotreby energie v budovách a pri súčasných politikách má jeho spotreba do roku 2035 rásť takmer o 4 % ročne. Počas horúčav sa navyše milióny klimatizácií zapínajú približne v rovnakom čase, čo vytvára prudké špičky v odbere. Preto technologická adaptácia nemôže znamenať iba „namontujme viac klimatizácií“.

Európska environmentálna agentúra upozorňuje na kombináciu tienenia, vhodnej izolácie, vetrania, úprav budov a efektívneho aktívneho chladenia. Budova, do ktorej sa počas dňa dostane menej tepla, potrebuje menší chladiaci výkon a spotrebuje menej elektriny.

Pixabay

V redakcii sme už ukázali, že napríklad vonkajšie tienenie, správne načasované vetranie či využívanie fotovoltiky počas dennej výroby môžu podstatne zmeniť spôsob, akým domácnosť zvláda horúčavu. Vo veľkej administratívnej alebo priemyselnej budove sa k tomu pridáva ďalšia vrstva: inteligentné riadenie budovy.

Senzory môžu sledovať teplotu jednotlivých zón, systém vie chladiť priestory ešte pred najväčšou popoludňajšou špičkou, automaticky ovládať tienenie a obmedziť chladenie častí budovy, ktoré nikto nepoužíva. Výsledkom nie je len nižšia spotreba. Podniku to môže pomôcť zachovať prevádzku aj v čase, keď sú vonkajšie podmienky výrazne horšie než tie, na ktoré bola budova pôvodne navrhnutá.

Batéria môže byť novou súčasťou ochrany firmy

Do hry vstupujú aj batériové úložiská a záložné zdroje. Pri prevádzke, ktorá je odkázaná na chladenie, ventiláciu, dátové systémy alebo čerpadlá, môže krátky výpadok elektriny spôsobiť oveľa väčšiu škodu než samotná cena nespotrebovanej energie. Batéria preto nemusí slúžiť iba na presúvanie lacnej elektriny medzi jednotlivými časťami dňa. Môže udržať kritickú časť prevádzky počas výpadku alebo znížiť odber zo siete počas najväčšej špičky.

Najzaujímavejšia kombinácia vzniká pri budovách s fotovoltikou. Najvyššia výroba solárnych panelov sa často časovo stretáva s rastúcou potrebou chladenia. Elektrinu možno okamžite spotrebovať klimatizáciou alebo jej časť uložiť na neskoršie popoludnie a večer.

Batéria však neopraví zle navrhnutú budovu. Rovnako ako výkonnejšia klimatizácia nevyrieši presklenú fasádu bez tienenia. Najlacnejšia kilowatthodina na chladenie zostáva tá, ktorú budova nemusela spotrebovať.

Aj preto sme na FonTechu pri extrémnych výkyvoch počasia a prehrievaní moderných domov upozorňovali, že problém treba riešiť už samotným návrhom budovy, nie až dodatočnou technológiou.

Poisťovne skúšajú nový model

Technológie však poistný trh úplne nenahradia. Práve naopak, poisťovne hľadajú spôsob, ako horúčavy poistiť inak. Jedným z riešení je parametrické poistenie. Namiesto zdĺhavého dokazovania konkrétnej škody sa vopred stanoví merateľná podmienka. Ak napríklad teplota počas určitého obdobia prekročí dohodnutú hranicu, poistka automaticky aktivuje plnenie.

Takéto produkty sa už využívajú napríklad v poľnohospodárstve a podľa Reuters ich poisťovací sektor skúma aj pre dopravu či ochranu pracovnej sily. Ani parametrická poistka však nezabezpečí, že továreň zostane v prevádzke alebo že sa zákazníci vrátia na prehriatu terasu.

A práve to je hlavné ponaučenie z rozdielu medzi 43 miliardami a 500 miliónmi eur. Európa má vybudovaný poistný systém najmä na katastrofy, ktoré niečo fyzicky zničia. Čoraz väčšia časť klimatických škôd však vzniká inak: firma síce stále stojí, no vyrába menej, platí viac za energie a stráca tržby.

Pre podniky sa tak klimatizácia, tienenie, batéria, záložný zdroj či inteligentné riadenie budovy postupne presúvajú z kategórie komfortu do kategórie ochrany kontinuity prevádzky. Poistenie môže zaplatiť časť účtu. Najväčšiu hodnotu však bude mať technológia, vďaka ktorej účet vôbec nevznikne.

Čítajte viac z kategórie: Novinky