Vodík sa dlhé roky považuje za tichého spojenca v boji proti klimatickej kríze. Ako energetický nosič s nulovými emisiami oxidu uhličitého pri samotnom spaľovaní má zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii priemyslu, dopravy či energetiky. Nová vedecká štúdia však ukazuje, že realita je zložitejšia. Vodík totiž podľa výskumníkov nenápadne, no systematicky prispieva k otepľovaniu planéty, a to nepriamo, cez zosilňovanie účinkov metánu.

Najnovšie zistenia priniesol Global Carbon Project, medzinárodné vedecké konzorcium, ktoré po prvý raz komplexne zmapovalo globálne zdroje a pohlcovače vodíka v atmosfére. Výsledky naznačujú, že koncentrácia vodíka v ovzduší sa od predindustriálneho obdobia do začiatku 21. storočia zvýšila približne o 70 percent, následne sa na krátky čas stabilizovala a po roku 2010 opäť začala rásť. Hlavným dôvodom je ľudská činnosť. Na tému upozornil Interesting Engineering.

Vodík ako neviditeľný hráč v atmosfére

Na rozdiel od oxidu uhličitého či metánu vodík sám o sebe teplo nezadržiava. Jeho vplyv na klímu je nepriamy, no o to zákernejší. V atmosfére totiž narúša chemické procesy, ktoré prirodzene odbúravajú metán. Tým sa predlžuje životnosť jedného z najsilnejších skleníkových plynov, čo vedie k dlhšiemu a intenzívnejšiemu otepľovaniu.

Unsplash/Freepik (Úprava redakcie)

„Vodík je najmenšia molekula na svete a ľahko uniká z potrubí, výrobných zariadení a skladovacích miest,“ povedal vedec zo Stanfordskej univerzity Rob Jackson, hlavný autor štúdie. „Najlepším spôsobom, ako znížiť otepľovanie spôsobené vodíkom, je zabrániť únikom a znížiť emisie metánu, ktorý sa v atmosfére rozkladá na vodík.“

Vedci upozorňujú, že úniky vodíka sú technicky ťažko kontrolovateľné. Vďaka extrémne malej molekule uniká z potrubí, výrobných zariadení aj zásobníkov oveľa ľahšie než iné plyny. To je zásadný problém najmä v kontexte plánovaného masívneho rozvoja vodíkovej infraštruktúry.

Spätná väzba otepľovania

Kľúčovým zistením štúdie je úzka väzba medzi vodíkom a metánom. Vodík v atmosfére oslabuje tzv. „detergenty“, chemické látky, ktoré rozkladajú metán. Výsledkom je, že metán zostáva v ovzduší dlhšie a jeho otepľovací účinok sa zosilňuje.

„Viac vodíka znamená menej detergentov v atmosfére, čo spôsobuje, že metán pretrváva dlhšie, a preto dlhšie otepľuje klímu,“ povedal hlavný autor Zutao Ouyang, odborný asistent na Auburn University.

Reakcie vodíka navyše podporujú vznik ozónu a stratosférickej vodnej pary, ktoré takisto fungujú ako skleníkové plyny. Niektoré procesy môžu dokonca ovplyvňovať tvorbu oblakov, čím sa celý klimatický systém ešte viac komplikuje. Spoločne tieto efekty vytvárajú otepľovanie výrazne presahujúce samotný priamy vplyv vodíka.

Výskum ukazuje, že medzi rokmi 1990 a 2020 rástli emisie vodíka najmä v dôsledku oxidácie metánu. Ide o nebezpečnú spätnú väzbu, keď rastúci metán produkuje viac vodíka, ktorý následne ešte viac zvyšuje jeho účinok. „Najväčším faktorom nárastu vodíka v atmosfére je oxidácia rastúceho atmosférického metánu,“ uviedol Jackson.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia