Vesmír opäť prekvapil astronómov úchvatným javom v podobe dokonalého Einsteinového prstenca. Tento vzácny úkaz bol objavený okolo galaxie NGC 6505, ktorá sa nachádza 590 miliónov svetelných rokov od Zeme. Prstenec je dôsledkom gravitačného šošovkovania, fenoménu, ktorý nastáva, keď masívny objekt, napríklad galaxia, svojou gravitáciou zakrivuje priestor a deformuje svetlo prichádzajúce zo vzdialenejšieho zdroja. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Podľa astronóma Conora O’Riordana z Inštitútu Maxa Plancka pre astrofyziku ide o mimoriadne vzácny objav. „Všetky silné gravitačné šošovky sú špeciálne, pretože sú veľmi zriedkavé a vedecky nesmierne užitočné. Táto je však výnimočná tým, že je tak blízko Zeme a jej symetria je mimoriadne krásna,“ vysvetľuje O’Riordan.

ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, image processing by J.-C. Cuillandre, T. Li

Neuveriteľná náhoda

Einsteinov prstenec je veľmi vzácny a zvláštny astronomický úkaz predstavujúci kruhovú deformáciu svetla zo zdroja vďaka gravitačnej šošovke. Existenciu prvýkrát teoretizoval Albert Einstein vo svojej všeobecnej teórii relativity a vysvetlil ho procesom nazývaným gravitačná šošovka, čo je efekt, kedy masívne astronomické objekty (galaxie, čierne diery) dokážu vytvoriť také intenzívne gravitačné pole, že dochádza k zakriveniu časopriestoru, čo znamená, že svetlo prechádzajúce v okolí týchto objektov sa pohybuje po zakrivenej dráhe.

Presnejšie Einsteinov prstenec predstavuje „špeciálny prípad gravitačnej šošovky, spôsobovaný presným zarovnaním zdroja, šošovky a pozorovateľa. To spôsobuje symetriu v okolí šošovky a vytvorí prstencovú štruktúru.“

V tomto prípade ide o mimoriadne vzácny príklad dokonale súmerného prstenca, pričom šanca na vznik takejto konfigurácie bola podľa simulácií len 0,05 %. Svetlo vzdialenej galaxie, nachádzajúcej sa 4,42 miliardy svetelných rokov od Zeme, bolo zakrivené gravitáciou bližšej galaxie NGC 6505 tak, že vytvorilo takmer dokonalý kruh. Zreteľné jasnejšie oblasti na prstenci predstavujú viaceré obrazy tej istej galaxie, ktoré sú premietnuté v rôznych bodoch okolo centrálnej šošovky.

ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, image processing by J.-C. Cuillandre, T. Li

Táto súhra okolností nielenže umožňuje lepšie pochopenie samotného procesu gravitačného šošovkovania, ale zároveň otvára dvere k skúmaniu vzdialenej galaxie, ktorá by bez tohto efektu zostala nepozorovateľná. Gravitačné šošovkovanie totiž funguje ako prirodzený kozmický teleskop, ktorý zväčšuje a zosvetľuje vzdialené objekty, čím umožňuje vedcom študovať ich podrobnosti.

Význam objavu a budúce pozorovania

Tento objav je jedným z prvých významných úspechov vesmírneho teleskopu Euclid, ktorý prevádzkuje Európska vesmírna agentúra (ESA). Euclid bol navrhnutý špeciálne na mapovanie vesmíru s cieľom lepšie pochopiť povahu temnej hmoty a temnej energie, ktoré tvoria väčšinu hmoty a energie vesmíru. Objavenie takto dokonale symetrickej gravitačnej šošovky už počas testovacej fázy teleskopu dokazuje jeho vysokú citlivosť a potenciál na ďalšie prelomové objavy.

ESA/Euclid/Euclid Consortium/NASA, image processing by J.-C. Cuillandre, T. Li

Astronómka Valeria Pettorino z ESA zdôrazňuje význam objavu: „Je fascinujúce, že tento prstenec sa objavil v známej galaxii, ktorá bola objavená už v roku 1884. Znamená to, že aj v dôkladne preskúmaných oblastiach môžeme s modernými prístrojmi nachádzať nové veci.“

Vedci navrhli pomenovať tento úkaz ako Altieriho šošovku, na počesť astronóma Bruna Altieriho z ESA, ktorý si ho prvýkrát všimol v údajoch z teleskopu Euclid ešte v roku 2023.

Okrem toho bude Einsteinov prstenec slúžiť ako výborný nástroj na presné meranie distribúcie temnej hmoty okolo galaxie NGC 6505. Práve vďaka gravitačnému šošovkovaniu môžu astronómovia odhadnúť hmotnosť objektu, ktorý spôsobuje zakrivenie svetla, čo poskytuje dôležité údaje o množstve a rozložení neviditeľnej hmoty vo vesmíre.

Čítajte viac z kategórie: Novinky