Vedci odhalili desivé tajomstvo Hirošimy. Stačili im dve slová v 81 rokov starom dokumente

Keď americké letectvo zvrhlo 6. augusta 1945 o 8:15 ráno atómovú bombu Little Boy na japonské mesto, otvorilo brány do skutočného pekla. Desaťtisíce ľudí zahynuli okamžite, zatiaľ čo bombardér B-29 Enola Gay unikal preč, zúrivé požiare vytvorili masívnu ohnivú búrku, ktorá zúrila dlhé hodiny po samotnej detonácii. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Jadrová búrka v Hirošime predstavuje dodnes jediný zaznamenaný prípad. V dôsledku obrovských teplôt vzniklo silné stúpavé prúdenie, ktoré začalo unášať stĺp dymu a sadzí vysoko do zemskej atmosféry.

Presne 97 minút po detonácii urobil navigátor lietadla Theodore Van Kirk stručný ručne písaný záznam do palubného denníka. Veľkými písmenami poznačil len dve strohé slová: „Oblak zmizol“. Drobný detail z historického denníka Enola Gay vedci dlhé dekády prehliadali.

Až tím pod vedením atmosférického fyzika Davida Rompsa z University of California v Berkeley si uvedomil, čo záznam v skutočnosti znamená. Vďaka nemu totiž dokázali presne zrekonštruovať, ako vysoko gigantický dym v skutočnosti siahal.

Čo odhalil letový denník bombardéra B-29

Nová štúdia publikovaná v periodiku Geophysical Research Letters priniesla mimoriadne presné fyzikálne výpočty. Keď Van Kirk zapísal poznámku o zmiznutí oblaku, lietadlo sa nachádzalo vo vzdialenosti 750 až 764 kilometrov od Hirošimy vo výške približne 7 440 metrov. Z tejto pozície posádka mrak už nedokázala rozoznať voľným okom.

Kľúčový dielik skladačky poskytlo dobové vojenské memorandum adresované generálovi Leslie Grovesovi. Dokument potvrdzuje, že pozorovanie obmedzil atmosférický opar a nie samotné zakrivenie planéty. To znamená, že dymový stĺp v skutočnosti neklesol pod geometrický horizont.

Atomic Heritage Foundation

Ak bol mrak z enormnej vzdialenosti stále nad obzorom, musel podľa výskumníkov dosahovať mimoriadnu vertikálnu výšku. Tím preto začal spätne prepočítavať minimálnu výšku dymového stĺpa na základe vtedajšej polohy stroja a optických zákonov.

Prečo je jadrová búrka v Hirošime kľúčom k výpočtom

Určenie výšky nebolo jednoduché, keďže svetelné lúče sa v atmosfére vplyvom meniacej sa hustoty vzduchu mierne ohýbajú k povrchu. Autori preto analyzovali tri historické meteorologické rekonštrukcie, aby zistili presný profil teploty a tlaku v osudný deň. Vďaka tomu presne vypočítali index atmosférickej refrakcie svetla.

Následne vedci spustili až 100 000 počítačových simulácií, aby eliminovali všetky možné odchýlky v poveternostných podmienkach aj trase lietadla. Výsledky preukázali s 95-percentnou istotou, že jadrová búrka v Hirošime vytlačila sadze do výšky minimálne 11,3 kilometra. Dymový stĺp teda prerazil až do vrchných vrstiev troposféry.

Doterajšie pokusy o odhad výšky sa spoliehali na analýzu historických fotografií, ktoré však obsahovali priveľa nepresností. Nová metóda priniesla prvé nespochybniteľné meranie správania desivého fenoménu.

Hrozba, ktorú predstavuje globálna nukleárna zima

Nové zistenie presahuje hranice histórie, pretože priamo potvrdzuje teórie o možnom globálnom konflikte. Dlhé roky totiž prebiehala odborná debata o tom, či požiare dokážu vyniesť splodiny dostatočne vysoko. Časť starších simulácií predpokladala, že väčšinu sadzí spláchne bežný dážď v nižších vrstvách atmosféry.

Nové zistenia však dokazujú, že stúpavé prúdenie dokáže dopraviť sadze až na prah stratosféry. V prípade rozsiahlej vojny by stovky takýchto požiarov zahalili planétu na celé mesiace či roky. Dôsledkom by bol dramatický pokles teplôt a kolaps poľnohospodárstva, čo je presný scenár, ktorý predpovedá nukleárna zima.

Stručný zápis dvoch slov tak potvrdil, že jadrová búrka v Hirošime mala silu zasiahnuť atmosféru v celoplanetárnom meradle. Vedci tým položili pevný fyzikálny základ pre klimatické varovania, ktoré by svet nemal nikdy podceňovať.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda