Nové pozorovania systému L 98-59 priniesli veľmi zaujímavé výsledky. Okrem doposiaľ objavených 3 planét sa v tejto oblasti zrejme nachádzajú ešte dve ďalšie, pričom jedna z nich je v obývateľnej zóne. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objavovanie exoplanét nie je „hračka“

L 98-59 je systém, ktorého srdcom je červená trpasličia hviezda vzdialená 35 svetelných rokov. Prvé 3 planéty tohto systému boli objavené ešte v roku 2019 prostredníctvom satelitu poľujúceho na tranzitné exoplanéty.

Tým nie je nik iný ako dobre známy vesmírny teleskop TESS, ktorý ešte vo februári stihol odhaliť sústavu šiestich exoplanét obiehajúcich okolo svojej domovskej hviezdy naozaj špecifickým spôsobom. Väčšina známych exoplanét bola objavená prostredníctvom tranzitnej metódy. Pri tejto metóde zohráva kritickú úlohu teleskop TESS, prípadne v minulosti jeho predchodca a priekopník Kepler.

Samotná metóda sa zakladá na dlhodobom pozorovaní hviezdy, pričom sa sleduje najmä pokles jej jasnosti. Ak k nepatrnému poklesu svetelnej krivky dochádza v pravidelných intervaloch, vedci vedia, že popred hviezdu prechádza planéta. Tento proces je jeden zo spôsobov, ako odhaliť existenciu exoplanét, odhadnúť jej veľkosť a určiť zloženie atmosféry.

NEPREHLIADNI
Je jedna z najunikátnejších doteraz: Exoplanéta obnovila svoju stratenú atmosféru. Ako je to možné?

Druhým najproduktívnejším spôsobom objavovania exoplanét je meranie radiálnej rýchlosti. Princíp tejto metódy spočíva v skúmaní materskej hviezdy pomocou spektrálnych čiar. Exoplanéta vlastne neobieha okolo hviezdy, ale obieha okolo spoločného ťažiska. Pri uvedenej metóde sa sleduje rýchlosť hviezdy voči ťažisku, ktorá sa pravidelne mení, uviedol Mgr. Ľubomír Hambálek, PhD. v rozhovore pre portál Fontech.sk.

Hoci prvé tri planéty systému L 98-59 boli objavené ešte v roku 2019 tranzitnou metódou, boli to až merania radiálnej rýchlosti vykonané prostredníctvom teleskopov ESPRESSO a HARPS, ktoré zmerali hmotnosť a polomer prvých troch planét, a navyše objavili minimálne jednu ďalšiu exoplanétu, upozorňuje portál SciTech Daily.

Čo sa podarilo zistiť?

Výsledky tímu Oliviera Demangeona z univerzity Porto publikované v žurnále Astronomy & Astrophysics ukázali, že najvnútornejšia planéta s označením L 98-59B má iba polovicu hmotnosti Venuše. Ide o prelomový objav, pretože táto planéta aktuálne predstavuje najľahšiu planétu, akú sa kedy pomocou merania radiálnej rýchlosti podarilo objaviť.

Porovnanie teplôt systému L 98-59 a Slnečnej sústavy. ESO/L. Calçada/M. Kornmesser / O. Demangeon

Druhá k hviezde najbližšia planéta v systéme L 98-59 podľa dostupných informácií prerástla prvú planétu a dorástla až do veľkosti 1,4-násobku Zeme. Napriek tomu, že v oboch prípadoch ide pravdepodobne o suché kamenné svety, planéty môžu obsahovať aspoň malé množstvo vody v atmosfére.

V poradí tretia planéta je však od svojich dvoch „planetárnych kolegýň“ o niečo väčšia, navyše podľa profilu hustoty obsahuje aj veľké množstvo vody. Táto exoplanéta dorástla do veľkosti 1,5-násobku Zeme a jej hmotnosť sa zastavila na 2-násobku hmotnosti našej planéty. Keďže až 30 % z tejto hmotnosti by mala tvoriť voda, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o oceánsky svet.

NEPREHLIADNI
Zem je vzácnejšia ako sme si mysleli. Vďaka jedinému procesu v atmosfére je unikátom v známom vesmíre

Okrem uvedeného však vedci prostredníctvom merania radiálnej rýchlosti spozorovali aj dva periodické signály, ktoré sa nezhodovali so žiadnou zo známych exoplanét. Preto sa domnievajú, že v systéme sa ešte zrejme nachádzajú dve ďalšie exoplanéty. Tie však s predchádzajúcou trojicou neobiehajú okolo hviezdy v rovnakej rovine (preto neboli objavené ani pomocou metódy tranzitov).

Čo sa štvrtej planéty (prvej novoobjavenej) týka, tá je až 3-krát väčšia ako Zem a jeden obeh okolo hviezdy by jej mal trvať 12,8 dňa. Zatiaľ čo existencia štvrtej planéty bola potvrdená, o tej piatej vedci vedia len žalostne málo, takže na jej potvrdenie si budeme musieť počkať.

Zdá sa, že táto potencionálna exoplanéta sa nachádza v obývateľnej zóne systému L 98-59 a dorástla do veľkosti až 2,46-násobku Zeme. Hoci vedci obežnú dobu stanovili iba na 23 dní, červené trpaslíky sú v porovnaní so Slnkom menšie a chladnejšie, takže 5. exoplanéta by sa mohla nachádzať v „ideálnej“ vzdialenosti na to aby podporovala život ako ho poznáme.

Vzhľadom na to, že nejde o tranzitujúcu exoplanétu, vedci nevedia určiť, či planéta má alebo nemá atmosféru. V jednoduchosti to znamená, že planéta nie je vhodným kandidátom pre štúdie zaoberajúce sa obývateľnosťou exoplanét.