V správe boli použité materiály TASR.

Najnovšie agresívne vyhrážky amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom zavedenia 100-percentných ciel na francúzske vína a šampanské narazili v Paríži na neoblomný odpor. Francúzsko odmieta ustúpiť ekonomickému nátlaku Spojených štátov a jasne deklaruje, že nenechá svoju daňovú politiku podriadiť záujmom amerických technologických gigantov. Spor o takzvanú digitálnu daň sa tak stáva kľúčovým bojiskom o hospodársku suverenitu Európy voči Silicon Valley.

Americký prezident Donald Trump opäť vyostril medzinárodný spor, ktorý sa dotýka nielen najväčších technologických korporácií sveta, ale aj miliardového obchodu medzi Európou a Spojenými štátmi. V exkluzívnom rozhovore pre New York Post Trump otvorene pohrozil Francúzsku likvidačnými clami, ak okamžite nezruší osobitnú daň, ktorú platia veľké americké technologické firmy pôsobiace na tamojšom trhu.

Trump potvrdil, že v predvečer samitu krajín G7 vo francúzskom stredisku Évian-les-Bains priamo vyzval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na kapituláciu a elimináciu trojpercentnej digitálnej dane.

Washington vníma toto legitímne fiškálne opatrenie ako „nespravodlivé zaťaženie“ amerických podnikov. Realita však ukazuje, že tieto korporácie dlhodobo zneužívajú legislatívne medzery na to, aby v Európe minimalizovali svoje daňové odvody. Trump nenechal nikoho na pochybách, že Washington je pripravený reagovať tvrdou silou a francúzske vína chce použiť ako ekonomickú zbraň.

Paríž odmieta kapituláciu: Otázka suverenity nie je na predaj

Reakcia z Paríža však jasne dokazuje, že Francúzsko sa nenechá zastrašiť colným vydieraním. Podľa vysokopostavených zdrojov z Elyzejského paláca je pozícia Francúzska neoblomná a otázka spravodlivého zdanenia technologických monopolov už „nie je predmetom diskusie“. Paríž dôrazne argumentuje, že právo suverénneho štátu určovať vlastnú daňovú politiku je nedotknuteľné a nemôže byť revidované pod tlakom zahraničných sankcií.

Francúzska digitálna daň (známa ako daň GAFAM) bola zavedená v roku 2019 ako prelomový krok k spravodlivejšiemu podnikateľskému prostrediu. Opatrenie uplatňuje trojpercentnú sadzbu na príjmy digitálnych firiem, ktoré na francúzskom území dosahujú tržby presahujúce 25 miliónov eur a globálne 750 miliónov eur.

Francúzsko od začiatku legitímne argumentuje tým, že technologickí giganti generujú na jeho území obrovské príjmy, no ich reálne daňové zaťaženie nezodpovedá rozsahu ich podnikania. Obchodný model týchto firiem im totiž umožňuje poskytovať služby v mnohých štátoch bez nutnosti rozsiahlej fyzickej prítomnosti, čím legálne obchádzali klasické daňové systémy.

Ohodlanie Paríža ilustruje aj vnútropolitický vývoj. V októbri minulého roka francúzske Národné zhromaždenie drvivou väčšinou (296 ku 58) odhlasovalo návrh na zdvojnásobenie tejto dane až na 6 %.

Hoci bol tento krok neskôr vládnymi ministrami korigovaný z obáv pred okamžitou odvetou, jasne demonštruje odhodlanie francúzskych zákonodarcov neustupovať tlaku spoza Atlantiku. Kým iné krajiny, ako napríklad Kanada, pod americkým tlakom svoje digitálne dane pozastavili, Francúzsko ostáva pevné.

Snaha Bieleho domu zasiahnuť tradičné francúzske odvetvia je chladnokrvným kalkulom. Spojené štáty sú pre francúzskych producentov vína a destilátov najdôležitejším exportným trhom, pričom minulý rok tvorili až 21 % celkového globálneho vývozu v hodnote presahujúcej dve miliardy dolárov. Francúzsky exportný sektor už teraz čelí tlaku v dôsledku predchádzajúcich amerických reštrikcií, kvôli ktorým vývoz alkoholických nápojov do USA medziročne klesol o pätinu.

AP Photo/Michel Euler/TASR

Pokus urobiť z francúzskych poľnohospodárov a vinárov rukojemníkov na ochranu záujmov firiem ako Google, Apple, Meta či Amazon však vyvoláva v Európe vlnu odporu. Francúzski predstavitelia zdôrazňujú, že ustúpenie tomuto diktátu by vytvorilo nebezpečný precedens. Nadnárodné korporácie by si tak prostredníctvom vyhrážok americkej administratívy mohli vynútiť úplnú imunitu voči európskym zákonom.

Tento konflikt zásadne presahuje rámec dvojstranných vzťahov medzi Parížom a Washingtonom. Ukazuje hlboké štrukturálne napätie medzi Európskou úniou a USA v otázke regulácie digitálneho priestoru. Súčasný model fungovania amerických gigantov im umožňuje ovládať európsku digitálnu infraštruktúru bez toho, aby niesli zodpovednosť za rozvoj krajín, v ktorých tieto zisky tvoria.

Biely dom sa odvoláva na prezidentské memorandá, ktoré nariaďujú tvrdo stíhať akékoľvek zahraničné poplatky uvalené na americký technologický sektor. Francúzsko však svojím neústupčivým postojom vysiela jasný signál celej Európskej únii: budovanie skutočnej digitálnej a hospodárskej suverenity si vyžaduje odvahu postaviť sa nielen samotným korporáciám, ale aj ich politickým ochrancom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky