Do Tesly dali benzínový motor a sľubovali revolúciu. Európska firma hlási bankrot s obrovským dlhom

Rakúska inžinierska firma Obrist, ktorá sa pred rokmi preslávila bizarným nápadom vykuchať batérie z elektromobilu Tesla a nahradiť predný kufor spaľovacím motorom, oficiálne skrachovala. Tri dcérske spoločnosti zo skupiny Obrist Group skončili v platobnej neschopnosti. Celkový dlh veriteľom dosahuje sumu 31,8 milióna eur.

Firma viac ako desaťročie presviedčala verejnosť a investorov, že jej koncept s názvom HyperHybrid predstavuje omnoho rozumnejšiu a lacnejšiu alternatívu k čistým batériovým elektromobilom. V skutočnosti však z megalomanských sľubov nikdy nevzniklo ani jedno jediné sériovo vyrábané vozidlo.

Zatiaľ čo trh s elektrickými vozidlami preukázateľne znižuje spotrebu fosílnych palív na globálnej úrovni, pokusy o návrat benzínu do batériových áut narazili na tvrdú realitu. Globálny rozvoj bezemisnej dopravy jasne ukázal, že elektromobily ukázali výhodu, o ktorej sa málo hovorí, pričom technologický pokrok urobil z externých generátorov v osobných autách slepú uličku.

Dve zatvorené divízie a žiadny záchranný plán

Konkurzné konanie začal Krajinský súd vo Feldkirchu v rakúskej spolkovej krajine Vorarlbersko. Týka sa dvoch kľúčových subjektov, ktorými sú Obrist Powertrain GmbH a Obrist Technologies GmbH. Obe spoločnosti sídlia v meste Lustenau a návrh na insolvenciu podali samy prostredníctvom rakúskeho združenia na ochranu veriteľov AKV.

Divízia Obrist Powertrain, ktorá vyvíjala samotný pohon HyperHybrid, dlhuje 34 veriteľom približne 18,85 milióna eur. Pred bankrotom v nej zostalo pracovať už len deväť zamestnancov. Spoločnosť Obrist Technologies, ktorá vlastnila patenty na výrobu syntetického metanolu a zachytávanie CO2, vykázala pasíva vo výške 6,08 milióna eur voči desiatim veriteľom a nemala už vôbec žiadnych zamestnancov.

K rakúskym subjektom sa pridala aj nemecká pobočka Obrist DE so sídlom v Lindau, ktorá slúžila ako vývojové a predajné krídlo skupiny. Jej dlhy sa vyšplhali na zhruba 6,8 milióna eur. Vedenie oboch rakúskych firiem oznámilo súdu, že reštrukturalizácia ani záchrana nie sú možné, a prevádzky okamžite zastavilo. Materská firma Obrist Engineering, ktorá vyrába diely pre klimatizácie a zamestnáva tridsať ľudí, do insolvencie zahrnutá nebola.

Najhoršia Tesla na svete

Zakladateľ Frank Obrist odôvodnil kolaps vysokými nákladmi na vývoj, neúspešnými rokovaniami s investormi a celkovou krízou európskeho automobilového priemyslu. Ochranné združenie AKV však otvorene pomenovalo ďalší kľúčový dôvod: európski výrobcovia áut sa jednoznačne preorientovali na plne elektrické vozidlá.

Celý projekt vzbudil obrovskú pozornosť v roku 2020. Firma vtedy ukázala upravený model Tesla Model 3 s označením Mark II. Inžinieri zmenšili pôvodnú trakčnú batériu na miniatúrnu kapacitu 17,3 kWh a do predného batožinového priestoru namontovali dvojvalcový benzínový motor s výkonom 40 kW. Tento agregát slúžil výhradne ako palubný generátor elektriny.

Vtedajšie vyhlásenia sľubovali dojazd až 1 000 kilometrov na jedno natankovanie a nabitie. Projekt okamžite dostal nelichotivú nálepku najhoršej Tesly na svete. Obrist tvrdil, že celá zástavba zrazí výrobnú cenu auta o polovicu a technológiu čoskoro licencuje nemenovanému medzinárodnému partnerovi so štartom výroby v roku 2023. Žiadne meno partnera však nikdy nepadlo a z plánov zostali iba makety na výstaviskách.

Od lacného benzínu po globálnu utópiu

Keď trh o hybridnú Teslu neprejavil reálny záujem, Obrist prišiel v roku 2022 s novou rétorikou. Predstavil prototyp Tesla Model Y, ktorý spaľoval syntetický metanol s obchodným názvom aFuel. Namiesto lacného auta začala firma prezentovať takzvané klimaticky pozitívne jazdenie.

Marketingové materiály tvrdili, že vozidlo počas jazdy vymaže z atmosféry 24 gramov CO2 na každý kilometer, pretože časť zachyteného uhlíka pri výrobe paliva mala skončiť natrvalo pod zemou. Ani táto myšlienka však investorov nepresvedčila, a tak sa sľuby začali nafukovať do astronomických rozmerov.

V priebehu roka 2024 spoločnosť oznámila partnerstvo s fondom z Abú Zabí a hovorila o zabezpečení miliardových investícií na výstavbu obrovských fabrík v Namíbii, Egypte, Thajsku a USA. Neskôr prezentovala plán na gigantické závody, z ktorých každý mal stáť 18,6 miliardy dolárov. Celkovo malo podľa firmy vzniknúť 2 700 takýchto fabrík za 50 biliónov dolárov, čo malo úplne nahradiť fosílne palivá na celej planéte.

Lobby v Bruseli nedokázala technológiu zachrániť

Zástupcovia rakúskej spoločnosti strávili roky lobovaním v Bruseli, kde sa snažili zmäkčiť plánovaný zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Argumentovali tým, že ich pohon vyprodukuje o 85 % menej CO2 než porovnateľný čistý elektromobil, a prezentovali technológiu ako záchranné koleso pre európsky priemysel.

Európska únia síce otvorila dvere výnimkám pre syntetické palivá a tlak na prehodnotenie emisných cieľov v posledných mesiacoch silnel, firme to však nijako nepomohlo. Politické debaty nedokázali nahradiť chýbajúci dopyt zo strany automobiliek, ktoré už do čistých batériových platforiem investovali miliardy eur.

Koncept predlžovača dojazdu síce nie je úplne nezmyselný a v Číne zažíva v podobe vozidiel typu EREV slušný úspech, Obrist však nikdy nebol skutočným výrobcom. Zostával len kanceláriou ponúkajúcou licencie, ktorá nedokázala získať jediného reálneho odberateľa.

Vývoj batérií pochoval umelé alternatívy

Zatiaľ čo rakúska firma donekonečna posúvala termíny a vymýšľala nerealistické globálne projekty, technológia, proti ktorej bojovala, sa neustále zlepšovala. Ceny akumulátorov z roka na rok klesali, ich hustota rástla a nabíjacia infraštruktúra v celej Európe expandovala.

Obavy z krátkeho dojazdu, ktoré mal spaľovací motor v prednom kufri riešiť, postupne stratili svoju pôvodnú váhu. Moderné elektromobily dnes bežne zvládajú stovky kilometrov na jedno nabitie a nabijú sa za pár desiatok minút na vysokovýkonných staniciach.

Pád spoločnosti Obrist je jasným varovaním pred projektmi, ktoré sa snažia umelo predlžovať život spaľovacím motorom na úkor technológií, ktoré trh už dávno prijal. Snaha urobiť z revolučného elektromobilu hybrid zlyhala na plnej čiare a zanechala po sebe iba miliónové dlhy.

Čítajte viac z kategórie: Tech