Podnebie sprevádza ľudskú civilizáciu od jej samotných počiatkov. Stačí však malá zmena v množstve zrážok a následky pre ňu môžu byť fatálne. História pozná množstvo prípadov, keď sucho zničilo úrodu a donútilo obyvateľstvo opustiť svoje domovy.

Nový vedecký výskum však ukazuje, že podobne ničivé môžu byť aj opačné extrémy. Jedna z prosperujúcich civilizácií v starovekej Číne zrejme zanikla nie pre nedostatok vody, ale pre jej nadbytok, píše o téme Earth.

Približne pred 4200 rokmi zažila Zem výraznú klimatickú zmenu, ktorá zasiahla viaceré regióny sveta. Od Blízkeho východu až po Áziu sa v tom období dostali mnohé spoločnosti do problémov. V strednej Číne začala postupne upadať aj kultúra Š‘-ťia-che, veľká a dobre organizovaná civilizácia v povodí rieky Jang-c’-ťiang.

Archeológovia už dlhé roky diskutovali o tom, prečo bolo ich významné mestské centrum opustené. Najčastejšie sa spomínalo sucho, no najnovšie poznatky prinášajú úplne iné vysvetlenie.

Tím vedcov sa rozhodol pátrať po odpovedi netradičným spôsobom. Namiesto povrchu zamierili hlboko pod zem, do jaskyne Che-šang v strednej časti povodia Jang-c’-ťiang. Tam skúmali stalagmit, ktorý počas tisícročí pomaly rástol z jaskynnej podlahy.

Stalagmit vzniká postupným kvapkaním vody zo stropu jaskyne. Každá kvapka zanechá tenkú vrstvu uhličitanu vápenatého. Postupne tak vzniká štruktúra pripomínajúca kroniku, v ktorej sa jednotlivé vrstvy ukladajú ako stránky v knihe. Chemické zloženie týchto vrstiev dokáže vedcom prezradiť, koľko zrážok spadlo v konkrétnych rokoch.

Výskumníci analyzovali až 925 vzoriek a vytvorili mimoriadne presný záznam zrážok pokrývajúci približne tisíc rokov. Výsledky ukázali, že región prechádzal výraznými výkyvmi. V zázname sa objavili tri obdobia sucha trvajúce od štyroch do pätnástich desaťročí, keď ročné zrážky klesli pod 700 milimetrov. Naopak, zaznamenané boli aj dve mimoriadne vlhké fázy. Jedna trvala približne 80 rokov a druhá až 140 rokov, pričom množstvo zrážok presahovalo tisíc milimetrov ročne.

Povodne, ktoré zmenili krajinu

Keď vedci porovnali klimatický záznam s archeologickými údajmi z regiónu, objavila sa jasná súvislosť. Obdobia nadpriemerných zrážok sa zhodovali s dôkazmi o rozsiahlych záplavách, rozširovaní mokradí a výraznom poklese počtu obyvateľov.

Najvýraznejší zlom nastal približne pred 3950 rokmi. Región vtedy vstúpil do najdlhšej fázy intenzívnych dažďov v celom zázname. Jazerá sa zväčšovali, nízko položené oblasti sa menili na močariská a poľnohospodárska pôda postupne mizla pod vodou.

Stanislav Grigoriev/Research gate

Práve v tomto období začal dramaticky klesať aj počet archeologických nálezov spojených s kultúrou Š‘-ťia-che. Tento pokles nebol krátkodobý. Trval celé storočia. Podľa výskumníkov je veľmi pravdepodobné, že obyvatelia postupne opúšťali mestské centrum v údolí a presúvali sa do vyššie položených oblastí, kde neboli vystavení pravidelným záplavám.

Výskum viedli odborníci z Katedry vied o Zemi na Oxfordskej univerzite spolu s vedcami z China University of Geosciences vo Wu-chane. Ich práca ukazuje, ako je možné prepojiť klimatické záznamy z jaskynných útvarov s osudom dávnych spoločností na povrchu.

The #Shijiahe site, dating back 5,900-3,800 years, is a major Neolithic settlement in the middle reaches of the Yangtze River. The Shijiahe culture is renowned for its exquisite #jade artifacts.

Here is a chance to immerse yourself in the grandeur of the Shijiahe jade culture… pic.twitter.com/aXsPmyxlvt

— China Museums (@MuseumsChina) February 2, 2024

Civilizácia bez ochrany pred živlom

Zaujímavým detailom je, že ani najdaždivejšie obdobie, ktoré sa spája s úpadkom tejto civilizácie, nedosahovalo extrémy zaznamenané v modernej dobe. Napriek tomu to stačilo na zásadnú zmenu života v regióne.

Staroveké spoločnosti totiž nemali k dispozícii priehrady, hrádze, moderné odvodňovacie systémy ani rozsiahle plánovanie protipovodňovej ochrany. Ich fungovanie bolo úzko prepojené so stabilným rytmom ročných období.

Kultúra Š‘-ťia-che vybudovala veľké sídla, rozvinula remeselnú výrobu a obchodné siete. Ani technologická vyspelosť tej doby však nedokázala čeliť postupne stúpajúcim jazerám a zaplavenej poľnohospodárskej pôde. Ak sa polia rok čo rok ocitli pod vodou, možnosti boli obmedzené. Postupné presťahovanie do iných oblastí sa napokon mohlo stať jediným realistickým riešením.

Čítajte viac z kategórie: Novinky