Koronavírus je posledné mesiace veľmi silnou témou, ktorá rezonuje naprieč médiami. Čo je to vlastne ten koronavírus? Odkiaľ sa vzal a je naozaj tak nebezpečný?

Koronavírus bol po prvýkrát identifikovaný ešte v 8. decembra 2019 v čínskom Wu-chane. Postupne sa v dôsledku šírenia zaviedla karanténa mesta, ktorá sa neskôr rozšírila na ďalších 8 miest. Karanténa napokon uväznila viac ako 35 miliónov ľudí vo viac ako 12. mestách, čo spôsobilo úplne zastavenie verejnej dopravy či zásobovania.

Opustiť mestá môžu len ľudia so špeciálnym povolením od vlády. Táto situácia tak vyvoláva medzi obyvateľstvom v karanténe čoraz väčší strach a napätie. Čínska vláda však prijíma drastické opatrenia, nakoľko chce zastaviť šírenie koronavírusu, ktorého pôvodné označenie bolo 2019-nCoV. Presne 11. februára však svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predstavila oficiálny názov koronavírusu, ktorý teraz poznáme ako Covid-19.

Ten už stihol v čase písania článku celosvetovo nakaziť takmer 87 000 ľudí, z čoho skoro 3 000 už zomrelo. Na druhej strane už nákazu úspešne prekonalo viac ako 42 000 ľudí. Ako informoval The New York Times, po uvalení karantény sa podmienky pre život začínajú značne zhoršovať.

Po zastavení dopravy sa nemocnice stávajú preťaženými a v obchodoch dochádzajú potraviny. Na túto hrozbu čínska vláda reagovala napríklad aj postavením nemocnice za necelých 10 dní.

Čo je to ten koronavírus a prečo prijíma Čína tak rázne opatrenia?

Koronavirus (Coronavirus) je spoločné označenie pre štyri rody vírusov obsiahnutých v podčeľadi Coronavirinae. Konkrétne sa jedná o Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus. Ako uvádza portál Live Science, zvyčajne môžu spôsobovať choroby dýchacích ciest ako je napríklad obyčajné nachladnutie.

Zobraziť celú galériu (5)

CDC/Cynthia Goldsmith, Azaibi Tamin

Väčšina ľudí môže byť v istom okamihu svojho života vírusom nakazeným, no príznaky sú zvyčajne mierne až stredne závažné, v závislosti na aktuálnej kondícií jednotlivca a predchádzajúcich ochorení. V niektorých prípadoch však môžu vírusy spôsobiť choroby dolných dýchacích ciest, ako je zápal pľúc a bronchitída.

Výskyt vírusov medzi zvieratami na celom svete je celkom bežné. Je však známe, že iba niekoľko z nich môže mať vplyv aj na ľudí. Koronavírusy sa tak skutočne môžu vyvíjať a šíriť zo zvierat na ľudí, no ide o zriedkavý jav. V roku 2002 k tomu došlo v prípade koronavírusu závažného akútneho respiračného syndrómu SARS-Cov, ktorý patril do podčeľade Betacoronavirus a dovedna zabil 774 ľudí.

Zobraziť celú galériu (5)

Koronavirus SARS (SARS-CoV). Zdroj: CDC/Dr. Fred Murphy

Neskôr v roku 2012 sa tak stalo v prípade koronavírusu respiračného syndrómu na Strednom východe, známeho aj pod označením MERS-CoV. Ten do roku 2015 zabil celosvetovo 450 ludí.

V prípade vírusu SARS sa predpokladá, že nákaza sa rozšírila z netopierov, ktoré infikovali cibetky. V prípade vírusu MERS zas bola nákaza prenášaná dotykom infikovaných tiav alebo konzumácie ich mäsa a mlieka.

Pôvodne boli za vinníka pasované hady. Skutočnosť je však iná

Už vieme, že nový konoravírus je už tretím patogénnym vírusom, ktorý okrem oficiálneho názvu označuje skupina Coronavirus Study Group aj ako SARS-CoV-2. Toto označenie vzniklo hlavne kvôli podobnosti s koronavírusom SARS. Je známe, že spoločne s vírusom MERS pochádzajú zo zvierat, čo túto možnosť indikuje aj v prípade koronavírusu Covid-19.

V prípade obyvateľov mesta Wu-Chan sa predpokladá, že boli infikovaní po návšteve miestneho trhu s morskými plodmi a zvieratami. Štúdia zverejnená v časopise Journal of Medical Virology v počiatkoch bádania po pôvode vírusu uvádzala, že pôvodcom by mohli byť hady.

Vedci pozorovali gény vírusu Covid-19, ktorý potom porovnali s genetickými sekvenciami viac ako 200 koronavírusov, ktoré infikujú rôzne zvieratá na celom svete.

Výsledkom ich porovnávania a pozorovania bol záver, že aktuálny vírus sužujúci Čínu môže pochádzať z hadov. Niektorí odborníci však túto štúdiu kritizovali a tvrdili, že nie je jasné, či koronavírusy môžu infikovať aj hady.

Zobraziť celú galériu (5)

Predpokladá sa, že pôvodcom vírusu bol had bungar z čeľade Bungarus multicinctus. Ten sa zvykne živiť netopiermi, ktoré boli zdrojom nákazy aj v prípade vírusu SARS. Zdroj: Wikipedia

Najnovšia genetická analýza sekvencií Covid-19 ukazuje, že ich najbližšími genetickými príbuznými sa javia koronavírusy netopierov, pričom isté medziprodukty sekvencií ukazujú pravdepodobne aj na šupinavce. Tie sú označované za ohrozený druh, s ktorým sa v Číne obchoduje hlavne kvôli ich šupinám a mäsu.

Ako sa môže preniesť vírus na človeka?

Aby sa preniesol koronavirus so zvierat na ľudí, musia byť splnené isté špecifiká. Prvým je otázka, či má vírus prístup k bunkám svojho hostiteľa. Druhou otázkou je fakt, či proteíny vírusu dokážu rozoznať a viazať sa na štruktúry buniek, ktoré sú označované ako receptory. Ak sú splnené tieto špecifické podmienky, vírus môže infikovať bunky hostiteľa a začať sa replikovať.

Koronavírusy dokážu celkom úspešne rozoznávať receptory v bunkách. K takémuto rozpoznaniu používajú povrchový glykoproteín (proteín s naviazanými cukrami), známy tiež ako S-protein, ktorý im umožní naviazať sa na hostiteľské bunky. Tento proteín dodáva vírusom ich korunovitý vzhľad, z ktorého pochádza aj predložka „koróna“ v ich názve.

Zobraziť celú galériu (5)

Snímka vzorky NPRC 2020.00001, ktorá je vôbec prvou vzorkou koronavírusu 2019-nCoV. Zdroj: Čínske národné mikrobiologické dátové centrum

Časť proteínu, ktorá je za väzbu zodpovedná sa nazýva aj podjednotka S1. Tá umožňuje vírusu viazať sa na veľa rôznych hostiteľských druhov cicavcov. Zdá sa, že väčšina koronavírusov, ktoré môžu infikovať ľudí, sa zachytávajú na jednom z troch špecifických hostiteľských receptorov buniek cicavcov. Vírus SARS-CoV používal ľudský receptor nazývaný angiotenzín-konvertujúci enzým 2 (ACE2), MERS používal dipeptidylpeptidázu 4 (DDP-4) a 229E používa aminopeptidázu N (APN).

Všetky tieto proteíny sú prítomné na epitelových alebo povrchových bunkách ľudských dýchacích ciest. Ak je splnená podmienka prístupu vírusu, tieto receptory predstavujú hrozbu nakazenia človeka koronavírusom šíreným vzduchom. Dve nedávne štúdie nového koronavírusu naznačujú, že podobne ako SARS, aj Covid-19 používa ACE2 ako receptor. Aj práve preto sa často spomína ich podobnosť.

Vírus identifikovali už aj v Európe

Najnovšie informácie hovoria, že vírus sa už stihol dostať aj do Európy. Konkrétne sa nákaza vyskytla najbližšie k slovensku v susednom Rakúsku. Tam už stihli oficiálne potvrdiť 9 nakazených.

Najhoršie je na tom Taliansko, kde počet nakazených stúpol na viac ako 1 100, z ktorých 29 pacientov nákaze podľahlo. Ďalších 79 nakazených hlási Nemecko, 100 nakazených Francúzsko, 58 Španiesko, 21 Švajčiarsko a 23 Veľká Británia. Podrobne môžeš zmeny a počty nakazených sledovať pomocou mapy výskumného ústavu CSSE.

Zobraziť celú galériu (5)

CSSE

Hoci sa počty nakazení zvyšujú, rozhodne netreba prepadať panike, ale je potrebné mať na pozore. Asi najlepšou prevenciou je vyhnutie sa cestovaniu do postihnutej čínskej provincie či európskym oblastiam identifikácie nákazy. Najlepšie sa je vyhynúť aj osobám, ktoré z týchto miest prichádzajú a dôrazne zvážiť návštevu podujatí s vyššou kapacitou ľudí.

V prípade, že si bol v poslednej dobe v postihnutých oblastiach či v kontakte s postihnutými osobami, ak pociťuješ horúčky, kašeľ, či ťažkosti dýchania, určite navštív lekára.

Nateraz nám zostáva dúfať, že vírus sa podarí potlačiť a epidémia nebude musieť byť prehlásená za pandémiu.