​Oceány sú jedným z najväčších prírodných regulátorov klímy na Zemi. Každý rok pohltia zhruba štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého, ktoré ľudstvo vyprodukuje, a bez nich by sa Zem otepľovala oveľa rýchlejšie.

Keď sa CO₂ z atmosféry dostane do morskej vody, reaguje s ňou a vytvára kyselinu uhličitú. Tá znižuje pH morskej vody, čo vedie k procesu, ktorý vedci nazývajú okysľovanie oceánov. Tento jav ohrozuje najmä tie morské živočíchy, ktoré si tvoria schránky z uhličitanu vápenatého, pretože kyslé prostredie im ich jednoducho rozpúšťa.

Vedci sa už dlhé roky snažia prísť na to, ako tento proces spomaliť, pričom jednou z najperspektívnejších myšlienok je zvyšovanie zásaditosti morskej vody. Ide o pridávanie látok, ktoré neutralizujú kyseliny a zároveň pomáhajú oceánom viazať viac CO₂. Práve toto bol základ prelomového experimentu, ktorý sa uskutočnil v lete 2025 v zálive Maine na severovýchodnom pobreží USA.

Nová nádej pre oceány

Za experimentom stojí tím vedcov z Inštitútu oceánografie Woods Hole (WHOI) v štáte Massachusetts, jednej z najuznávanejších morských výskumných inštitúcií na svete. Projekt nesie názov LOC-NESS – skratka odkazuje na zámer uzamknúť uhlík v severozápadnom atlantickom šelfe (Locking Ocean Carbon in the Northeast Shelf and Slope).

Samotný experiment spočíval v tom, že z výskumných lodí vypustili do oceánu 65 000 litrov čistého hydroxidu sodného – látky, ktorú bežne poznáš ako lúh sodný. Roztok sa veľmi rýchlo rozriedil na pH okolo 9, čo je hodnota nižšia ako pH bežnej pitnej vody. Vedci potom sledovali, ako sa zásaditá škvrna šírila oceánom, a merali, aké množstvo CO₂ sa z atmosféry do vody naozaj dostalo oproti bežnému stavu.

Predbežné výsledky prezentoval hlavný vedec projektu Adam Subhas na konferencii Ocean Sciences Meeting v škótskom Glasgowe vo februári 2026. Výsledky vyzerajú sľubne: do štyroch dní experiment pohltil z vody dve až desať ton CO₂, pričom vedci odhadujú, že celkovo môže byť zachytených až 50 ton.

Zároveň nebol zaznamenaný žiadny negatívny vplyv na morské živočíchy, čo bol jeden z kľúčových bodov záujmu pred spustením projektu. Subhas to označil za historický moment. Podľa jeho slov je tím z Woods Hole vôbec prvý, ktorý uskutočnil experiment zvyšovania zásaditosti oceánu priamo z lode v otvorenom mori.

Woods Hole Oceanographic Institution

Zachytený uhlík sa v morskej vode mení na hydrogénuhličitanové ióny podobne ako sóda bikarbóna rozpustená vo vode, a v tejto forme by mal zostať uložený desiatky tisíc rokov. To z tejto metódy robí jeden z potenciálne najstabilnejších spôsobov dlhodobého uskladnenia uhlíka.

​Ešte nie je koniec

Napriek nadšeniu zostávajú niektoré otázky otvorené. Subhas priznal, že tím zatiaľ nevypočítal, koľko CO₂ vzniklo pri výrobe a transporte samotného hydroxidu sodného. Toto je zásadná informácia: ak by výroba lúhu vyprodukovala viac skleníkových plynov, ako sa podarí zachytiť, celý projekt by bol z klimatického hľadiska kontraproduktívny.

Výskumníci tiež zdôrazňujú, že terajší pokus bol zámerne malý a slúžil predovšetkým na overenie metodiky a bezpečnosti. LOC-NESS je pritom súčasťou oveľa väčšieho ekologického projektu – americká vláda v roku 2024 vydala národnú stratégiu pre odstraňovanie CO₂ z oceánov a zvyšovanie zásaditosti hodnotí ako jednu z najsľubnejších techník.

Ďalší vývoj projektu bude závisieť od toho, či vedci dokážu presvedčiť verejnosť, regulátorov, ale aj rybárov a miestne komunity, že riziká sú zvládnuteľné a prínosy reálne.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia