Aktuálnu stagnáciu a výkyvy na trhu kryptomien, ktoré pretrvávajú už vyše mesiaca, majú okrem vyjadrení Elona Muska a ďalších negatívnych správ, ktoré zatriasli trhom, na svedomí aj postoje čínskej vlády a tamojších provincií, ktoré pritvrdili v obmedzeniach ťažby bitcoinu.

Tieto správy však idú v kontraste s faktom, že podľa nedávnych údajov Financial Times stále viac ako 65 % globálnej ťažby bitcoinu pochádza z Číny a za „divokým“ vzťahom krajiny s najväčšou kryptomenou je tak možné hľadať aj niečo iné.

Tým niečím iným môže byť práve čínsky digitálny jüan, ktorý sa na titulky svetových médií dostáva najmä v posledných mesiacoch, počas ktorých začal prechádzať oficiálnym verejným testovaním.

Digitálny jüan – budúcnosť štátnych mien?

Čínsky digitálny jüan (digitálne RMB (renminbi) alebo e-CNY) nie je „štandardnou“ digitálnou menou a porovnávať ho s bitcoinom či inými známymi kryptomenami tak nie je úplne jednoduché. Na rozdiel od jednej z hlavných vlastností kryptomien, teda ich decentralizácie, je čínska mena plne centralizovaná, a teda vydáva ju tamojšia centrálna banka.

Ide o prvú digitálnu menu vydávanú priamo jednou z najvýznamnejších ekonomík sveta a digitálny jüan je v krajine oficiálnym legálnym platidlom s rovnakou hodnotou ako ostatné formy jüanu, ako sú bankovky a mince.

Možno si povieš, že takáto mena nemá v dnešnom svete plnom elektronických platieb, ktoré sú samozrejme vo veľkom rozšírené aj v Číne, zmysel, no opak je pravdou.

Hlavnými výhodami čínskeho digitálneho jüanu totiž nie sú len lacnejšie a rýchlejšie platby, ktorými sa pýšia aj mnohé existujúce kryptomeny.

Výhodou naviazania digitálneho jüanu na oficiálnu čínsku menu je najmä stabilita kurzu a možnosť uskutočnovať transakcie medzi dvoma zariadeniami bez potreby pripojenia na internet prostredníctvom unikátnych elektronických peňaženiek.

Tie sú samozrejmeprísne kontrolované centrálnou bankou tak, aby nedochádzalo k podvodom či duplikácii transakcií, pričom výhody „offline“ transakcií môžu využiť napríklad občania odľahlejších provincií krajiny, kde kvalitný signál či pevné pripojenie nie je samozrejmosťou.

Rýchly, efektívny, no v žiadnom prípade anonymný

Pre Čínsku centrálnu banku však digitálny jüan vytvára neporaziteľnú kontrolu nad pohybom peňazí v krajine, pričom vládnym inštitúciám tak umožňuje využiť nezameniteľnosť a presnosť digitálnych transakcií na monitorovanie všetkých peňaženiek v reálnom čase.

Práve toto je zároveň jedným z kľúčových dôvodov, prečo nie je čínska vláda naklonená „salvádorskej“ adopcii bitcoinu či iných „decentralizovaných“ kryptomien, kde je určitá úroveň anonymity jednou z hlavných výhod.

Nie je to však len o potrebe udržiavať kontrolu nad pohybom peňazí v krajine a medzinárodnými platbami. Čína vývojom digitálneho jüanu sleduje aj svoje ekologické ciele, ktoré ťažba kryptomien reálne ohrozuje.

Aj preto došlo v posledných mesiacoch ku zákazom ťažobných projektov vo viacerých provinciách krajiny, kde ťažiari spotrebovávajú enormné množstvo energie.

NEPREHLIADNI
Americký ekonóm načrtol 3 najväčšie slabiny bitcoinu, na ktoré dopláca

Digitálnym jüanom tak Čína dokáže nie len „nahradiť“ používanie kryptomien širokou verejnosťou v krajine, ale vďaka jeho centralizácii a vydávaní priamo centrálnou bankou výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu. Podľa South China Morning Post totiž dopad kryptomien na životné prostredie v krajine ohrozuje aj ciele dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.

Vláda vie ako na to, ľuďom ho rozdáva v lotérii

Čína na svojej vlastnej digitálnej mene pracuje už od roku 2014, kedy sa tamojšia vláda zaviazala k jej vytvoreniu.

Pilotné projekty so spustením a testovaním používania tejto meny spustila krajina počas minulého roka, pričom obyvatelia krajiny s digitálnym jüanom už uskutočnili transakcie v celkovej hodnote približne 250 miliónov eur.

Len tento mesiac spustila Čína ďalší z testovacích projektov, pri ktorom rozdala viac 40 miliónov jüanov, teda v prepočte asi 5,2 milióna eur. Ako informovalo CNBC, projekt nadviazal na predošlé pilotné testovanie, pričom tentokrát umožnila vláda prostredníctvom dvoch bankových aplikácií prihlásiť sa do „lotérie“ o menu obyvateľom Pekingu.

Po skončení registrácie tak úrady rozdali každému z 200-tisíc výhercov balíček s hodnotou 200 digitálnych jüanov, teda asi 26 eur, ktorý môžu podľa svojho výberu minúť u vybraných obchodníkov.

Prečítaj si tiež
Kryptomeny čakajú aj v SR veľké zmeny v regulácii, Matovičov úrad si však so Sulíkovým protirečí

Napriek tomu, že popri celonárodnom spustení meny, ktoré krajina plánuje, ide stále len o malé projekty, rozdávaním meny zadarmo čínska vláda docieľuje jej „dobrovoľnú“ implementáciu do každodenných transakcií v krajine, čo je následne možné vidieť aj na ich pomerne veľkom objeme.

Globálnou menou sa má stať už začiatkom budúceho roka, kritici ju však nešetria

Koncom apríla dokonca zástupca guvernéra Čínskej ľudovej banky (PBOC) Li Bo uviedol, že centrálna banka rozšíri v roku 2022 rozsah svojich pilotných „lotérií“ a umožní používanie digitálneho jüanu napríklad aj návštevníkom zimných olympijských hier v Pekingu, do ktorých má byť digitálna mena Číny zároveň obchodovateľná aj na medzinárodnom trhu, čím sa stane novou globálnou menou.

Cieľom digitálneho jüanu je podľa PBOC čiastočne nahradiť hotovosť, no nie bankové vklady ani ostatné platobné platformy ako AliPay či WeChat Pay, ktoré sú v krajine nesmierne populárne.

„Mena budúcnosti“ Číny si však našla aj obrovské množstvo kritikov z radov odborníkov, podľa ktorých ide len o nový nástroj, ktorý ešte viac prehĺbi možnosť čínskej vlády sledovať jej obyvateľov a ich finančné transakcie, čo rozhodne nie je ďaleko od pravdy.

Investičný riaditeľ spoločnosti Hayman Capital Management, Kyle Bass, napríklad v máji uviedol, že nástup meny bude najväčšou hrozbou pre západné krajiny v nasledujúcich rokoch, pričom digitálny jüan označil za „trójskeho koňa“, ktorý dokáže podkopať západné krajiny.

PBOC však tvrdí, že sledovanie transakcií jednotlivcov bude výrazne obmedzené a právomoci vlády sledovať pohyb na elektronických peňaženkách občanov budú slúžiť najmä na zníženie prania špinavých peňazí či korupcie.

„Digitalizácia“ meny druhej najväčšej ekonomiky sveta však bezpochyby urýchli podobné procesy aj v západných krajinách, ako napríklad prácu Európskej únie na digitálnom eure, o ktorom majú padnúť veľké rozhodnutia ešte tento rok.